1.

Úvod

2.	Z kaluže do blata

3.	Vláda jedného muža

4.

Záver

"Stalin vôbec nemal predstavu ako v realite žijú ľudia v ZSSR. Bál sa o svoj život a tak nechodil na výlety medzi ľudí. Skutočnosti o živote okolo neho sa dozvedal iba z natočených filmov (a v nich vraj boli iba kolchozníci pri stoloch s pečenou husacinou).
Je zaujímavé, že aj napriek tomu, čo sa v ZSSR dialo, podarilo sa krajine v roku 1934 vstúpiť do Spoločnosti národov. Sovietsky zväz tak získal medzinárodné politické uznanie. Už v roku 1939 však bol ZSSR zo Spoločnosti vylúčený, ako hlavný dôvod sa uvádza útok na Fínsko.
Stalin pre udržanie moci urobil čokoľvek, hneď ako sa mu dostalo do uší, že ho niekto kritizuje alebo ohrozuje (a neskúmal, či je to pravda), neváhal ho zlikvidovať. Tak sa stalo aj so Sergejom Minorovičom Kirovom (inak zarytým stalinistom) v roku 1934; s delegátmi XVII. zjazdu (popravených bolo 1108 z 1966 osôb); tiež boli popravení všetci členovia Leninovho vedenia, maršali, velitelia, admiráli...
„To znamená, že socialistická výstavba sa v ZSSR v 30. rokoch realizovala cestou hypertrofie násilia a formou „revolúcie zhora“. Na označenie vybudovanej spoločnosti sa objavili rôzne varianty – štátny socializmus, raný socializmus, kasárenský socializmus... Za zamyslenie stojí úvaha V. Mencla, že „boli položené základy osobitnej, veľmi špecificky prudkej nezrelej a historicky ranej podoby spoločenskej štruktúry, ktorá sa v ďalšom vývoji mohla ukázať ako stupeň vedúci k socializmu. Protosocializmus – ak by sme to vyjadrili jedným slovom.“
5. decembra 1936 bola zjazdom sovietov jednohlasne prijatá nová ústava. „ZSSR sa ňou predstavil ako federácia 11 sovietskych republík. Ústredným orgánom zväzu bol Najvyšší soviet Sovietskeho zväzu, ktorý sa skladal z dvoch komôr: Sovietu zväzu a Sovietu národností. Rozhodujúci význam malo zakotvenie výnimočného postavenia KSSZ v ústave. Hoci strana so svojimi riadiacimi orgánmi (politbyro so sekretariátom a ústredný výbor) nezastávala vládne funkcie, mala v štáte skutočnú moc. Funkciu generálneho tajomníka ústredného výboru vykonával od r. 1922 Josif Stalin, ktorý síce nezastával nijaký vládny úrad, ale v skutočnosti vládol absolútnou diktátorskou mocou.“
Nasledujúce obdobie až do roku 1938 bolo poznačené vlnou násilia a teroru. Bolo vynesených cez 600 000 rozsudkov smrti, uväznených (z politických dôvodov) cca 5 miliónov ľudí. Počet obyvateľov v období rokov 1932 -1939 klesol o takmer 10 miliónov ľudí! A to bolo tesne pred druhou svetovou vojnou. Stalin prekonal všetky historické rekordy.
Vojna počty obetí ešte znásobila. Ruské obyvateľstvo akoby miestami bolo posielané do bojov úplne nezmyselne a neorganizovane. Vojaci nemali dovolenku, pochodovali pešo, ak zaváhali, boli potrestaní (v roku 1941 a 1942 bolo za „zbabelosť“ popravených cca 157 000 vojakov ).
„Celkovo sovietske vojnové straty na životoch podľa zahraničných odborníkov dosiahli 20 miliónov, pričom 8,7 milióna zahynulo v boji. Tieto bojové straty boli trikrát vyššie, než utrpeli na východnom fronte Nemci (2,6 milióna).“
Popri všetkom negatívnom, ktoré sa dialo počas vlády J. V. Stalina, je nutné uviesť, že od roku 1928 do roku 1943 sa ZSSR podaril „ekonomický a sociálny skok cez celé stáročia.“ Zvýšil sa národný dôchodok, výkon dopravy, priemyslová výroba, počet robotníkov v priemysle. Krajine sa podarilo dostať medzi priemyslové veľmoci, pritom do roku 1928 sa vidiečania živili prevažne poľnohospodárstvom (cca 80%), o priemyselnej výrobe sa ani nechyrovalo. Bohužiaľ, tento „skok“ si vyžiadal ľudské obete, na ktoré sa nebral ohľad. "

Univerzita Sv. Cyrila a Metoda, Filozofická fakulta v Trnave, Katedra politológie.