1.

Úvod

1.Ad Simplicianum
1.1.Pelagiánsky spor

1.2.	Semipelagiánsky spor

2.Slobodná vôla
3.Predurčenie a milosť

4.

Záver

"1.Ad Simplicianum
( Simplicianovi. r. 396 )
V úvode Augustínovho diela, v ktorom odpovedá na otázky Simpliciana (neskoršieho milánskeho biskupa) sa objavuje problematika Božieho zákona. Augustínus ozrejmuje jeho povahu, význam a účel vychádzajúc z Pavlovej epištoly. Podľa neho je primárnou úlohou zákona poukázať na hriech a vymedziť rozdiel medzi dobrým a zlým konaním, pretože človek predtým ako sa zákon zrodil, nepoznal povahu svojho konania a neuvedomoval si, že sa dopúšťa hriechu. Hriech sa bez zákona neukazuje, je ,,skrytý“ a človek ho preto nepovažuje za zlo.
,, Má se tomu tudíš rozumět tak , že zákon byl dán ne proto, aby byl hřich zaséván a aby byl vymýcen, ale jenom proto, aby se na něj ukázalo, aby tak zákon obvinil lidskou duši, která byla jakoby bez starostí o nevinnost, tím, že ukáže hřích, aby se starostí o tuto vinu obrátila k přijetí milosti – vždyť hřich nejde bez milosti Boží premoci.“ (Aurelius Augustinus: Odpoveď Simplicianovi, str.72)
Avšak tým, že sa stanovil zákon a z neho vyplynul rozdiel medzi dobrým a zlým konaním, človek nadobudol možnosť výberu, možnosť voľby medzi dobrom a zlom. Ak si jedinec dobrovoľne vyberá zlo, jeho čin je posudzovaný zákonom. Augustínus píše, že tým, že sa vymedzilo dobré konanie od zlého, pokušenie a žiadostivosť u ľudí ešte viac vzrástla.
,, Hřích nezákonne použil zákona, po zákazu se vystupňovala touha a hřích zesládl a tak lidi oklamal. Sladkosť totiž klame; za ní následují hořkosti trestu, kterých je víc a které jsou větší.“ (Aurelius Augustinus: Odpoveď Simplicianovi, str. 73)

Človek ako bytosť je naklonená k tomu, aby konala tak, ako je to pre ňu prirodzené, čo ju uspokojuje, preto často ustupuje žiadostivosti a dopúšťa sa hriechu.
Práve preto by sa mal človek snažiť dosiahnuť milosť, jedine pomocou nej totiž dokáže plniť zákon nezištne a vyhne sa pokušeniu a žiadostivosti. Bez milosti je človek pod zákonom a napriek všetkej snahe a úsiliu nie je schopný konať dobro, zabraňuje mu v tom jeho telesná podstata, nieje v stave milosti, zbavený hriechu.
Augustínus tvrdí, že človek podlieha rôznym stavom vzhľadom na milosť a zákon a v súvislosti s tým vytvoril ,,periodizáciu dejín spásy.“
( Vašek Martin: Aurelius Augustinus o vôli, milosti a predurčení, str.52)
,, Vo výklade Listu Galaťanom popisuje jednotlivé periódy dajín spásy : pred Zákonom ( ante legem), pod zákonom (sub lege), pod milosťou (sub gratia) v pokoji (in pace). Priebeh dejín určuje Božia milosť postupnou prípravou a uvádzaním ľudského pokolenia do stavu večnej blaženosti.“ ( Vašek Martin: Aurelius Augustinus o vôli, milosti a predurčení, str.52)
Každý človek navyše, podľa tohto spisu, v sebe nosí dedičný hriech. Práve dedičný hriech, ktorý je podľa neho dôvodom smrteľnosti človeka, spolu s opakovanými hriechmi, ktoré behom života nadobúdame sú príčinou žiadostivosti a teda hriešnosti. Záchrana z tohoto hriešneho stavu nejestvuje - len skrze milosť. "

Textový seminář k středověké filozofii - Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, Katedra filozofie.