1) Kdo byl Budha
2) Co je budha
3) Co je darma
4) Co je sanga

"Napríklad, povedzme, že sme v lese a vidíme strom. Strom je pojem, ktorý jestvuje len v ľudskej hlave. Je to teoretická abstrakcia. Táto abstrakcia, samozrejme, je veľmi užitočná. Ako ináč by sme sa mohli rozprávať, keby sme si nevytvorili pojmy, kategórie a abstrakcie?
My ľudia sme však tak zvyknutí myslieť v týchto pojmoch, že si ich pomiešame so skutočnosťou. To značí, že v našich hlavách sa abstraktné stane konkrétnym a konkrétne abstraktným, jedinečné všeobecným a všeobecné jedinečným.
Poďme naspäť k nášmu stromu. Vnímame ho najmä našim zrakom. Pozeráme sa na čosi, čo pozostáva z atómov a molekúl. Ba i to sú abstrakcie. Pozeráme sa teda na čosi, čo pozostáva z elektrónov, protónov a neutrónov (a snáď iných častíc, nechcem to fyziku rozpitvať). Ale i elektróny sú abstrakcie, mentálne tvory. V každom prípade, my nevidíme elektróny alebo molekuly. Svetlo sa odráža od toho stromu, prejde nám cez oči, a spôsobí elektrochemickú reakciu v našom nervovom systéme. Táto vytvorí určitý obraz v našej mysli.
Až potiaľ hovoríme o prírode. My sme jednoducho tak vybudovaní. Ale nám to nestačí. Keď my ten obraz vnímame, automaticky ho porovnávame s podobnými obrazmi, ktoré sme videli v minulosti. A v dôsledku toho si povieme: “Aha, toto je strom!” V tom okamihu vytvárame abstrakciu, zovšeobecňujeme zážitok, ktorý sám osebe nie je všeobecný. Znova opakujem: Toto je užitočný proces, ináč by sa v ľudskej evolúcii nevyvinul. Problém je, že my sme na to tak zvyknutí, že o tom ani nemyslíme, a v našej mysli pomiešame naše abstrakcie s objektívnou skutočnosťou.
Povedzme teraz, že drevorubač príde, a strom odsekne. Strom spadne na zem. Ak sa naň teraz pozrieme, už ho nevoláme stromom. Teraz vidíme peň. Potom ho niekto napíli a z pňa sa stanú dosky. Keď ho stolár spracuje, pozrieme sa na bývalý strom a vidíme stôl. O pár rokov zostarne, kúpime si nový stôl, a povedzme, že ten starý rozrúbeme, a teraz máme drevo. Dáme drevo skautíkom na táborák a z dreva sa stane popol a dym. Dym sa zmieša so vzduchom. Skautíci ho dýchajú. Vzduch sa stane človekom. A tak ďalej, a tak ďalej.
Strom, peň, doska, stôl, drevo, popol, dym, vzduch, človek To sú slová. To sú pojmy. To sú abstrakcie. Existujú v ľudskej hlave. Pokým človek do lesa neprišiel, strom nebol stromom. On jednoducho BOL. Nemal meno, nebol pojem. A vôbec mu to nevadilo.
Nevravím, že toto sú Siddharthove myšlienky. Veď on napríklad o skautíkoch iste nevedel. Ale v tom čase pochopil zásady, na ktorých som tieto myšlienky vybudoval. Len ja som použil príklady, ktoré my môžme ľahko porozumieť."

Univerzita sv.Cyrila a Metoda.