1.	Slovní druhy

1.1

Definice

1.2

Dělení

1.2.1

Lexikální

1.2.2

Syntaktické

1.2.3

Morfologické

2.	Podstatná jména

3.	Přídavná jména

4.

Zájmena

5.

Číslovky

6.

Slovesa

7.

Příslovce

8.

Předložky

9.

Spojky

10.

Částice

11.	Citoslovce

“ I. Slovné druhy.

Slovné druhy sú komplexné lexikálno-gramatické skupiny slov, ktoré sa vyznačujú určitými lexikálnymi a gramatickými vlastnosťami. Tieto vlastnosti sú sémantického i formálneho charakteru. Slovné druhy sú teda širokými kategóriami a sú zastúpené vo všetkých vrstvách jazyka.
V súčanej slovakistike sa vymedzujú tieto slovné druhy:

1. podstatné mená (substantíva), 2. prídavné mená (adjektíva), 3. slovesá (verbá) , 4. príslovky (adverbiá), 5. číslovky (numeráliá), 6. zámená (pronominá), 7. predložky (prepozície), 8. spojky (konjunkcie), 9.častice (partikuly), 10. citoslovcia (interjekcie)
Tieto jednotlivé slovné druhy sa vymedzujú na základe lexikálnych a gramatických vlastností, pričom tieto kritériá sa pri klasifikácií neuplatňujú rovnako.
Delenie podľa lexikálneho významu je najvšeobecnejšie, pretože platí pre všetky slovné druhy. Ide tu o odraz skutočnosti, o vecný význam slov. Javy vonkajšieho sveta sa teda v slovných druhoch odrážajú ako: a/samostatné veci (substanie) - pomenúvame ich substantívami, b/statické príznaky vecí (vlastnosti) - pomenúvané adjektívami, c/dynamické príznaky vecí (činnosti) - vyjadrené slovesami, d/iné príznaky príznakov - v príslovkach. Tieto štyri slovné druhy tvoria základ sústavy. Vyjadrujú kvality pomenovaných javov. Nazývame ich plnovýznamové alebo autosémantické. K nim potom priraďujeme číslovky ako kvantitatívne pomenovania a zámená - pomenovania deiktické. K neplnovýznamovým (synsémantickým) slovným druhom patria predložky, spojky a častice. Sú charakteristcké tým, že majú iba gramatický význam. Osobitnú skupinu tvoria citoslovcia. Vyjadrujú spontánne reakcie a niektoré sa vlastne ani nedajú presne zachytiť písmenami.

Z hľadiska syntaktického delíme slovné druhy na a/autosyntagmatické a b/synsyntagmatické, pričom platí, že autosémantické patria do skupiny a/ a synsémantické do skupiny b/. Citoslovcia opäť stoja mimo tohto delenia, pretože sa zväčša nezaraďujú do syntaktických konštrukcií (i keď vo výnimočných prípadoch je opak pravdou).
Podľa morfologického kritéria delíme slovné druhy na ohybné a neohybné. Ohybné sa skloňujú alebo časujú. Sem patria substantíva, adjektíva, číslovky, zámená a slovesá). Predložky, spojky, častice a citoslovcia sú neohybné slovné druhy. Tomuto deleniu sa vymykajú príslovky, ktoré sa nečasujú, ani neskloňujú, no niektoré z nich sa stupňujú.

II. Podstatné mená.

Podstatné mená, nazývané aj substantívami, patria do kategórie plnovýznamových a ohybných slovných druhov. Sú odrazom samostatných vecí existujúcich v realite. Disponujú gramatickou kategóriou rodu, čísla, pádu.

Substantíva delíme na nasledujúce skupiny podľa lexikálno-gramatických vlastností:

1. konkrétne - abstraktné. Konkrétne substantíva - konkréta - pomenúvajú skutočné substancie (osoby, zvieratá, veci). Tie potom delíme na neodvodené (otec, žena, dom, ...) a na odvodené (pisár, písomnosť, ...). Javy alebo skutočnosti, ktoré reálne existujú len nesamostatne, ale ktoré dokážeme v myslení oddeliť od substancií, ku ktorým sa vzťahujú, pomenúvajú substantíva abstraktné - abstraktá. Môžu to byť názvy priestorových a časových javov (čas, večnosť, plocha, ...), názvy dejov a stavov (choroba, priebeh, ...), názvy výsledkov deja (výzdoba), názvy poznávacích kategórií (pravda, príčina, realita, ...).

2. počítateľné - hromadné (a látkové). Názvy počítateľných vecí označujú jednosť alebo mnohosť samostatných vecí. Tu radíme konkréta (otec - otcovia) i niektoré abstraktá, ktorých význam sa zvecnil (príčina - príčiny). Hromadné substantíva - kolektíva pomenúvajú súbor rovnorodých vecí (lístie). Materáliá, čiže látkové substantíva, pomenúvajú tie veci, ktoré sa nedajú spočítať. Spravidla nemajú dve čísla (múka, piesok, kyslík, ...).

3. všeobecné - vlastné. Všeobecné substantíva - apelatíva - môžu pomenúvať celú množinu vecí daného druhu, alebo aj hociktorú vec tejto množiny.

4. životné - neživotné."