1.

Úvod

2.	Metodika práce a zhodnocení literatury

3.	Vývoj a rozmístění obyvatelstva v okresu Lučenec

3.1.	Základní geografická charakteristika studovaného území

3.1.1.

Poloha a rozloha

3.1.2.

Fyzickogeografická charakteristika

3.1.3.

Socioekonomická charakteristika

3.2.	Vývoj počtu obyvatel

3.3.	Vývoj prostorové diferenciace obyvatel v obcích okresu Lučenec

3.3.1.

Dynamika vývoje počtu obyvatel

3.3.2.

Diferenciace vývoje obyvatelstva podle velikostní struktury sídel

4.	Přirozený pohyb obyvatelstva

4.1.

Porodnost

4.2.

Úmrtnost

4.3.	Populační procesy ovlivňující přirozený pohyb obyvatelstva

4.3.1.

Sňatečnost

4.3.2.

Rozvodovost

4.3.3.

Potratovost

4.3.4.

Přirozený přírůstek

5.	Prostorový pohyb obyvatelstva

5.1.	Migrační pohyb

5.1.1.

Imigrace

5.1.2.

Emigrace

5.1.3.

Migrační přírůstek

5.2.	Docházka do zaměstnání

5.2.1.

Analýza dojížďky do zaměstnání na základě vybraných kritérií

5.2.1.1.

Saldo dojížďky v obcích okresu

5.2.1.2.

Intenzita dojížďky do zaměstnání

5.2.1.3.

Denní a nedenní dojížďka do zaměstnání

5.2.2.

Regiony dojížďky do zaměstnání

5.2.2.1.

Teoreticko-metodologické poznámky

5.2.2.2.

Vymezení regionů dojížďky do zaměstnání podle prvního směru dojížďky

5.2.2.3.

Vymezení zázemí regionů dojížďky do zaměstnání podle podílu dojíždějících do jednotlivých center

6.	Struktura obyvatelstva

6.1.	Struktura obyvatelstva podle pohlaví

6.2.	Struktura obyvatelstva podle věku

6.3.	Národnostní struktura

6.4.	Struktura obyvatelstva podle religiozity

6.5.	Struktura obyvatelstva podle vzdělání

6.6.	Struktura obyvatelstva podle ekonomické aktivity

6.6.1.

Nezaměstnanost

7.	Populační syntézy

7.1.	Celkový pohyb

7.1.1.

Celkový přírůstek

7.1.2.

Klasifikace sídel podle celkového pohybu obyvatelstva

7.2.	Demografická regionalizace

8.

Závěr

"2. 2 Vývoj počtu obyvateľov
Súčasný stav zaľudnenia Slovenka je výsledkom zložitého a dlhého vývinu, na ktorý vplývali rôzne faktory. Zatiaľ, čo prírodné faktory boli určujúce pri osídľovaní územia v dávnej minulosti, od 11. storočia sa začal výraznejšie prejavovať vplyv ekonomických, sociálnych a politických faktorov (MLÁDEK et al. 2006).
O osídlení územia dnešného okresu Lučenec od najstarších dôb svedčia nálezy arefaktov (od strednopaleolitických, neolitických po obdobie neskorej doby bronzovej) v obciach okresu. Sú známe nálezy pozostatkov hradísk, hrobových súborov i žiarových pohrebísk predslovanského osídlenia (keltské, avarské, gótske).
Do polovice 14. storočia už existovalo asi 70 % súčasných obcí a miest, čo bol vysoký stupeň osídlenia. Neosídlené zostali len severné zalesnené časti stolice. Organizovaná kolonizácia, ktorej nositeľom bolo domáce obyvateľstvo, je doložená v druhej polovici 14. storočia. Jej svedkami sú miestne názvy obci Ábelová, Kotmanová (mená šoltýsov - zakladateľov), Mýtna, Budiná. Ako hospodárske centrum slovenskej časti Novohradu sa vyvinul Lučenec.
Dominujúcim javom 16. a 17. storočia je turecká invázia a okupácia. K priamym následkom patrí značný úbytok obyvateľstva. Niektoré obce sa vyľudnili čiastočne, iné zanikli, alebo sa zmenili na samoty.
Nahliadnutím do rozličných súpisov spred tereziánskej reformy je možné zistiť, že začiatkom 18. storočia prebiehalo hromadné sťahovanie obyvateľstva na juh, do vyľudnených oblastí s nádejou na lepšie životné podmienky. Podľa evidencie sčítacích komisárov z roku 1720 sa z Novohradu vysťahovalo 1413 rodín, z toho z okresu Lučenec 542 rodín. Usadili sa v Peštianskej, Hevešskej, Békešskej aj Aradskej (Naďlak) stolici. V prvej polovici 18. storočia prišli prví kolonisti z Novohradu aj do Báčky a Petrovca.
Doposiaľ uvedené skutočnosti nám podávajú určitý obraz o vývoji obyvateľstva na území súčasného okresu Lučenec. Seriózna analýzy vývoja počtu obyvateľov sa dá postaviť len na analýze dôveryhodných štatistických údajov. Prvým sčítaním v Rakúsko – Uhorskej monarchii, ktorému patrí takýto atribút sa uskutočnilo až v roku 1869. Vývoj počtu obyvateľstva okresu Lučenec za obdobie rokov 1869 až 2003 je možné sledovať z tabuľky Tab. 2.1 (v prílohe) a Grafu 2.1. Počet obyvateľov okresu za toto obdobie narástol o 91,2% (z 38 087 na 72 823 obyvateľov). Vývoj v okrese neprebiehal rovnomerne. Možno ho rozčleniť na niekoľko etáp v súvislosti s významnými spoločensko-politickými zmenami."

Práce obsahuje grafy, tabulky a mapu, rozsah čistého textu dosahuje cca 59 stran.