Úvod 10

1.	Dobrovoľníctvo 11

1.1.	Dobrovoľníctvo vo svete a medzinárodné dobrovoľníctvo 13

1.2.	Dobrovoľníctvo na Slovensku 16

1.3.	UNICEF ako praktický príklad organizácie podporujúcej dobrovoľníctvo 18

2.	Osobnosť dobrovoľníka 21

2.1.	Motivácia 21

2.2.	Prosociálne správanie 24

2.3.	Altruizmus 27

3.	Súčasný stav tretieho sektora na Slovensku 28

3.1.	Metodika práce s dobrovoľníkmi 29

3.2.	Marketing tretieho sektora 31

3.3.	Legislatívna úprava tretieho sektora na Slovensku 35

4.	Empirická časť 38

4.1.	Vymedzenie problému 38

4.2.	Výskumný cieľ 38

4.3.	Výskumné otázky 38

4.4.	Premenné 38

4.5.	Hypotézy 39

4.6.	Metodika výskumu 39

4.7.	Výber výskumnej vzorky 40

4.8.	Organizácia výskumu 40

"1 Dobrovoľníctvo
Vo vyspelých demokratických krajinách je bežnou praxou, že sa občania zapájajú do dobrovoľníckych aktivít a pracujú ako dobrovoľníci. Slovo dobrovoľník pochádza z latinského slova voluntarius, čo v preklade znamená ochotný alebo tiež naklonený. Viacero organizácii a autorov sa snažilo vytvoriť ideálnu definíciu dobrovoľníka a dobrovoľníctva. Najvýstižnejšia je však definícia levočskej pracovnej skupiny, v ktorej sa hovorí, že: „Dobrovoľník je človek, ktorý sa slobodne, z vlastnej vôle rozhodol prostredníctvom formálnej alebo neformálnej skupiny venovať svoj čas a schopnosti v prospech iných ľudí a / alebo spoločnosti, bez nároku na odmenu za vykonanú prácu.“ (Výstupný materiál pracovnej levočskej skupiny, 2000, ASSP, Bratislava, In Mydlíková a kol., 2002).
Ďalšia definícia, tento krát už podľa Mydlíkovej a kol. (2007) hovorí o dobrovoľníkovi ako o osobe, ktorá z vlastného a slobodného rozhodnutia daruje svoj voľný čas, energiu, znalosti a skúsenosti v prospech iných ľudí, ideí a vecí a to bez nároku na finančnú odmenu.
Organizácia IUVENTA (2006) vo svojich propagačných materiáloch zase chápe dobrovoľníka ako človeka, ktorý ponúka svoje schopnosti, zručnosti, vedomosti skúsenosti v prospech organizácie za dohodnutých podmienok a nie ja za to finančne odmenený formou platu.
Existuje však aj definícia dobrovoľníka v rozmedzí právnom. Tú je možné nájsť v §2 v Zákone č. 406/2011 Z.z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 21. októbra 2011, kde je dobrovoľník definovaný ako „fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, ak dobrovoľnícku činnosť
a) vykonáva mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu,
b) nevykonáva pre orgán alebo funkcionára právnickej osoby, ktorej je členom, zamestnancom, žiakom alebo študentom,
c) vykonáva mimo svojho podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.“
Okrem definovania pojmu dobrovoľník je dôležité poznať aj typy dobrovoľníkov. Najmä pre slovenskú dobrovoľnícku prax vytvorila Mydlíková s kolektívom (2007) typológiu dobrovoľníkov. Autorka uvádza tri základné typy dobrovoľníkov:
• Ľudia, ktorí pracujú v organizácii bez akejkoľvek finančnej náhrady či kompenzácie.
• Odborníci, ktorí poskytujú vysoko špecializované služby a sú ohodnotení nejakou kompenzáciou finančnej odmeny..
• Členovia správnych rád mimovládnych organizácii.
Ďalej môžeme dobrovoľníkov rozdeliť podľa autorky aj z časového hľadiska, kde rozoznávame dobrovoľníka krátkodobého a dobrovoľníka dlhodobého. Dlhodobý dobrovoľník má tieto charakteristické črty:
• Oddanosť klientovi alebo organizácii.
• Tendencia prispôsobovať svoju prácu, strávenie svojho voľného času na riešenie dobrovoľníckej problematiky. Sú ochotní robiť akúkoľvek dobrovoľnícku prácu aj keď nie je zaujímavá a neposkytuje im finančnú odmenu, pretože dobrovoľníctvo ej pre nich v istej etape života ich životným motívom.
• Motiváciou sú pre nich dosahované úspechy celej organizácie.
Charakteristické črty krátkodobého dobrovoľníka sú:
• Celkový, ale nie príliš hlboký záujem o organizáciu alebo klienta.
• Organizácia ani ich vlastná dobrovoľnícka práca pre nich nie sú ústredným motívom ich života.
• Obvykle požadujú presne definovanú prácu s krátkym pracovným časom.
• Motiváciou sú osobné úspechy.
IUVENTA (2006) uvádza aj základné formy dobrovoľníctva, ktoré vytvorila Európska komisia. Tu rozlišuje:
• Dobrovoľnícke aktivity zahŕňajúce nepravidelné aktivity mladých ľudí v rôznych organizáciách.
• Dobrovoľnú svojpomoc ako pomoc na báze vzájomnej dohody mimo organizácie.
• Dobrovoľnícku službu ako formalizovanú dobrovoľnícku aktivitu charakterizovanú časovým ohraničením, cieľom, štruktúrou, úlohami , osobnou podporou a legislatívnou a sociálnou ochranou.
Mydlíková s kolektívom (s.7, 2007) uvádzajú ako základný pojem problematiky dobrovoľníctva aj pojem dobrovoľnícka práca. Podľa autorov je dobrovoľnícka práca charakterizovaná ako „...dobrovoľná činnosť vykonávaná z vlastnej dobrej vôle v prospech druhých. Jej základom je spájanie ľudskej a profesionálnej pomoci, ktorá nezriedka obohatí tak darcu, ako aj prijímateľa.“ Dobrovoľnícka práca zahŕňa činnosť na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Dobrovoľnícku prácu je možné vykonávať v nasledujúcich oblastiach:
• Humanitárna pomoc a ochrana ľudských práv
• Sociálna a zdravotná pomoc
• Ochrana a revitalizácia kultúrnych pamiatok
• Ochrana životného prostredia
• Rozvoj obcí a sídlisk
• Športová a vzdelávacia činnosť
Slovenskí dobrovoľníci sa najčastejšie angažujú v oblasti zdravotnej a sociálne pomoci, kde je zároveň potreba dobrovoľnej činnosti najintenzívnejšia. Práca v týchto oblastiach si však vyžaduje profesionálnu prípravu ako u dobrovoľníkov na ich činnosť tak u organizácie na ich prijatie (Mydlíková a kol., 2007).

1.1 Dobrovoľníctvo vo svete a medzinárodné dobrovoľníctvo
Medzinárodné dobrovoľnícke práce sa objavujú po prvý krát po prvej svetovej vojne, keď ľudia potrebovali znovu získať dôveru, naučiť sa spolupracovať a obnoviť mier. V roku 1920 sa medzinárodná skupinka dobrovoľníkov pod vedením Pierra Ceresoleho zo Švajčiarska spojila a začali opravovať vojnou zničenú dedinu na francúzsko-nemeckých hraniciach. Touto prácou vyjadrili dobrovoľníci z Nemecka a Francúzska solidaritu a odmietanie násilia. Tento akt sa stal aj symbolom porozumenia medzi dvoma pôvodne znepriatelenými štátmi. Táto prvá akcia vyvolala vlnu medzinárodnej dobrovoľníckej činnosti vo svete (INEX, 2011). "

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach