0.

Úvod

1.	Internet ako nové médium. Definícia pojmov

1.1.	Čo je to internet

1.1.1.

Web (www - z angl. World Wide Web - celosvetová pavučina)

1.1.2.

E-mail (z angl. electronic mail, elektronická pošta)

1.1.3.

FTP (angl. File Transfer Protocol - protokol pre prenos súborov)

1.1.4.

IRC (angl. Internet Relay Chat - (voľne) priamy internetový rozhovor)

1.1.5.

Usenet (diskusné skupiny, diskusné konferencie)

1.1.6.

Telnet

1.1.7.

Gopher

1.2.	Čo sú interneové médiá

1.3.	Publikum internetových médií

1.3.1.

Internet na Slovensku

1.3.2.

Čo očakáva internetové publikum

1.4.	Je internet masovým médiom?

2.	Špecifiká internetového publikovania

2.1.	Kontinuálnosť poskytovania informácií - žurnalistika bez uzávierok

2.2.	Neobmezený rozsah informácií

2.3.	Konvergencia elektronických a tlačených médií

2.4.

Hypertext

2.5.	Vydavatelia internetových médií

2.6.	Globálne médium bez globálnej legislatívy

2.7.	Abslolútna závislosť na technických prostriedkoch

2.8.	Spatná vazba

2.9.	Personalizácia

2.10.

Jazyk a štýl internetových médií

3.	Etické problémy v internetových médiách

3.1.	Overovanie informácií a vyváženosť spravodajstva

3.1.1.

Opravy v internetových médiách

3.1.2.

Neprofesionalita ako etický prehrešok

3.1.3.

Odporúčanie

3.2.	VVydavatelia internetových médií a konflikty záujmov

3.2.1.

Záujem novinára, záujem obchodníka

3.2.2.

Partneri a sponzori

3.2.3.

Označovanie inzercie na internete

3.2.4.

Reklama ako pridaná hodnota

3.2.5.

Platené hypertextové odkazy

3.2.6.

Odporúčanie

3.3.	Primeranosť jazykových prostriedkov a vkus, propagácia násilia či xenofóbie

3.3.1.

Reakcie čitateľov

3.3.2.

Hypertextové odkazy na stránky so závadným obsahom

3.3.3.

Legitimizácia nevkusu na internete

3.3.4.

Odporúčanie

3.4.	Plagiátorstvo a využívanie cudzích zdrojov na internete

3.5.	Rešpektovanie súkromia čitateľov

3.6.	Problémy na horizonte

4.	Etika tradičných médií v čase internetu

4.1.	Vzťah "tradičných" a "nových" novinárov

4.2.	Citovanie "internetu"

4.2.1.

Odporúčanie (ako citovať informácie z internetu)

4.3.	Kontakt s čitateľmi

4.4.	Webová prezentácia médií

5.

Záver

"Internet je najrýchlejšie prijatou technológiou v dejinách ľudstva. Jeho rozmach začal len pred desiatimi rokmi a dnes ho už používa asi 400-miliónov ľudí, t. j. 7 percent obyvateľov Zeme. Do roku 2005 by sa mal ich počet zvýšiť na jednu miliardu. Slovensko je vo využívaní internetu na chvoste vyspelých krajín, keď sa k medzinárodnej sieti pripája 15-18 obyvateľov. Výrazný nárast počtu užívateľov ho však s najväčšou pravdepodobnosťou čaká v najbližších rokoch. Všetci používatelia internetu sú zároveň potenciálnym publikom internetových médií. Tento nový druh (masových) médií sa v porovnaní s tlačenými médiami, rozhlasom a televíziou vyznačuje viacerými špecifikami prejavujúcimi sa vo forme šírenia komunikátov i v samotnej práci internetových žurnalistov. Internetové periodiká nie sú vydávané v cykloch (vydaniach), ale kontinuálne, nepretržite, čím sa približujú spravodajským agentúram. Nie sú obmedzené rozsahom - - internetové médium môže z technického hľadiska ponúkať prakticky neobmedzené množstvo informácií, novinárskych prejavov i ľubovoľných iných komunikátov. Pre internetové médiá je charakteristické aj spájanie žánrov a foriem komunikácie zo všetkých tradičných typov médií. Súčasťou internetového média totiž môžu byť písané texty, fotografie, zvukové záznamy aj videosnímky. Kľúčovým prvkom internetu, ktorý odlišuje internetové médiá od médií tradičných, je hypertext. Vďaka nemu je možné vytvárať nelineárne texty, ktoré dávajú recipientovi pri čítaní možnosť výberu medzi viacerými alternatívami. Zároveň to novinárom umožňuje veľmi efektívne nasmerovať čitateľov na ďalšie informácie týkajúce sa danej témy: staršie texty z vlastných novín, doplňujúce štatistické informácie, alebo napríklad podrobné životopisy ľudí, ktorých sa novinársky prejav týka. V porovnaní s tradičnými sa internetové médiá vyznačujú oveľa nižším stupňom formálnej organizácie a hierarchizácie. Internetové médium totiž môže vydávať prakticky ktokoľvek, keďže publikovanie webových stránok nie je nutné nikde ohlasovať ani žiadať o súhlas akúkoľvek inštitúciu. (V praxi sú často „vydavateľmi“ internetových médií napríklad aj deti.) Absencia špeciálneho legislatívneho rámca pre internetové médiá je čiastočne spôsobená aj tým, že je veľmi problematické zákonmi upravovať médiá, ktoré sú dostupné rovnako vo všetkých štátoch sveta, pričom by však v každom mali teoreticky vyhovovať iným lokálnym zákonom. Ďalším špecifikom internetu je možnosť diverzifikácie mediálneho obsahu až do takej miery, že každý jednotlivý príjemca môže dostávať od toho istého média iný balík informácií. Umožňuje to technológia personalizácie, v rámci ktorej môže každý recipient zadať oblasti svojich záujmov a podľa toho mu bude médium (automaticky) ponúkať práve tie informácie, ktoré by ho mohli zaujímať. V neposlednom rade vyvoláva odlišná technológia prístupu k internetovým médiám aj tlak na zmenu štýlu a jazyka komunikácie. Novinárske prejavy v internetových médiách by mali byť kratšie, oveľa dôkladnejšie logicky rozčlenené (na krátke odseky), mali by umožňovať veľmi rýchle čítanie s preskakovaním pasáží, ktoré konkrétneho recipienta nezaujímajú. Vyžaduje sa dôkladná práca s titulkom, ktorý na internete často nahrádza aj funkciu perexu - len podľa neho sa recipient rozhoduje, či bude textu venovať viac pozornosti. Používatelia internetu si zároveň vytvárajú vlastný komunikačný kód, ktorý musí novinár poznať: ide najmä o špecifické značky zobrazujúce nálady (tzv. emotikony). "

Práce je ve formátu Adobe Acrobat *.pdf.
Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislavě, Katedra žurnalistiky.