1.	Etnologie, etnografie-výklad

2.	Národopis současnosti

3.	Významné práce (starověk, středověk, 18. st., osvícenství, romantismus, současnost)

4.	Antropologie

5.	Diferencovanost kultury

6.

Pojmy

"- Jean Jacques Rousseau (1712 - 1778) - oživil antickú ideu prvotného blaženého zlatého veku, keď ľudia žili podľa zákonov prírody, a preto boli slobodní, čestní a šťastní a šťastní. So vznikom súkromného vlastníctva začali rásť majetkové a v dôsledku toho aj spoločenské rozdiely medzi ľuďmi. Nástup civilizácie sprevádza odklon od prírody a postupná prevaha zla nad dobrom. Život rôznych kmeňov ukazuje, že sa človek musí vrátiť k prírode, ak sa chce oslobodiť od negatívnych nánosov civilizácie.
- Adam Fergusson (1723 - 1816) - angl. filozof - dospel k prvej presnejšej periodizácii dejín, odmietol dovtedy voľné zamieňanie pojmov “divošstvo” a “barbarstvo” a vývojovo ich diferencoval. Ako základné znaky pre periodizáciu dejín vymedzil typ hospodárstva a formy vlastníctva. Celé dejiny rozčlenil na tri etapy divošstvo, barbarstvo, civilizáciu. V epoche divošstva je hospodárstvo založené na love, v barbarstve buď na poľnohospodárstve, alebo na dobytkárstve. Civilizáciu podľa neho charakterizuje upevnenie súkromného vlastníctva.
- Johann Gottfried Herder - Idey k filozofii dejín ľudstva - vývoj vidí ako obrovský pohyb, postupujúci na princípe tradície a organickej sily. Obhajoval názor, že hospodárska a ďalšia činnosť ľudí a duch národa sú determinované geografickými podmienkami. Herderovo presvedčenie, že každý národ má rovnaké právo na existenciu a že každý formuje neopakovateľné duchovné hodnoty, sa neobmedzovalo len na Slovanov. Ostro kritizoval zhubný zásah Európanov do kultúr pôvodného obyvateľstva iných kontinentov. Kritizoval úlohu kresťanstva, ktoré prevažná väčšina eur. národov prijala pod vonkajším tlakom a ktoré podľa jeho názoru prerušilo ich prirodzený duchovný vývoj. Postavil sa na čelo názorového prúdu, ktorý zdôrazňoval predkresťanské tradície pre poznanie špecifického charakteru národnej kultúry. Bol presvedčný, že najrýdzejšie prvky sa zachovali v ľudových vrstvách.
Prvá zbierka ľud. rozprávok - (Fran. - 1697) - Rozprávky mojej matky Husy alebo príbehy a rozprávky zašlých čias, ktoré spracoval renomovaný historik Charles Perault - rozprávky o Popoluške, Červenej čiapočke, Modrej brade, Kocúrovi v čižmách, o Chlapčekovi - Palčekovi, Spiacej krásavici ..., ktoré sa stali populárne v celej Európe.
Osemnáste storočie najmä jeho druhá polovica priniesli vo vzťahu k ľudovým vrstvám zmenu. Stále väčšia dôležitosť sa prikladala názoru ekonómov, podľa ktorého bohatstvo krajiny závisí predovšetkým od množstva ľudí, ktorí sú schopní produkovať materiálne hodnoty. Riadenie hospodárstva je založené na spoľahlivosti údajov o tom, čo je ľud schopný vyprodukovať, čo spotrebuje pre seba, aký sortiment a v akom množstve a kvalite môže dať k dispozícii pre domáci a zahraničný trh, aká je hospodárska situácia rodín, s koľkými vojakmi môže rátať armáda .... Práce, ktoré vznikali na tomto základe sa zameriavali na zachytenie daného stavu, staršie formy kultúrnych javov nepovažovali za dôležité."

Práce psána spíše formou poznámek, než souvislého textu.