1.	Dobro člověka ve společnosti

1.1.	Dobro z pohledu etiky

1.1.1.

Pojem etika

1.1.2.

Co je dobro

1.2.	Jednotlivec, společenství, společnost

2.	Lidská práva

2.1.	Přirozené právo

2.2.	Úmluva o ochraně lidských práv a základních svobod

3.	Křesťanská koncepce

4.	Marxistická koncepce

4.1.	Demokratický socialismus

5.	Liberální koncepce

5.1.	Britský liberalismus

5.2.	Kontinentální liberalismus

5.3.	Principy liberalismu

"4. MARXISTICKÁ KONCEPCIA

Od Francúzskej revolúcie bolo stále platným paradoxom očakávanie nielen rovnosti a slobody, ale tiež bratstva. Zatiaľ čo ideály slobody a rovnosti sú do značnej miery naplnené v podmienkach individuálnej autonómie v občianskom prostredí, bratstvo sa dožaduje autenticity, čoby spoločného dobra realizovateľného len skrz kolektív. Spoločenstvo, pospolitosť ako priestor realizácie autenticity, si následne vymedzuje právo v mene tohoto spoločného dobra obmedzovať individuálne záujmy: dobro kolektívu má prednosť pred dobrom jednotlivca.
Túto myšlienku po duchovnom otcovi francúzskej revolúcie J. J .Roseauovi hlbšie rozvinul filozof, sociológ a ekonóm K. Marx, ako zásadný kritik buržoáznej spoločnosti.
Ako pred ním Rosseau, videl Marx prvotný hriech spoločnosti vo vynájdení súkromného vlastníctva a vo vývoji výmenného hospodárstva. Odmietal dokonca aj tradičné manželstvo, v kresťanskom chápaní jednu zo základných hodnôt, ako istú formu súkromného vlastníctva a ako také za dehumanizujúce. Marxistická koncepcia ľudských práv vychádza z názoru, že: „Harmonického rozvoja všetkých produktívnych spoločenských síl, hlavne všestranného rozvoja osobnosti, nemožno dosiahnuť doslovnou realizáciou buržoáznych deklarácií ľudských práv ani doplňovaním a rozširovaním týchto práv, poskytovaných buržoáznymi spoločnosťami. Táto skutočnosť je daná antagonistickým rozporom medzi ľudskou osobnosťou a jej životnými podmienkami, určenými kapitalistickými vzťahmi.“
V 19. storočí masovou výrobou buržoázna spoločnosť napomohla vzniku obrovských rozdielov medzi triedou bohatých a triedou sociálne slabých. Pred Marxom nejestvovala žiadna koncepcia, ako vedecky porozumieť životu človeka i dejinám a spoločenským i politickým inštitúciám, v ich vzájomných vzťahoch a nie oddelene. Marx priamo vyzýval k triednemu boju a tvrdil, že celé dejiny sú dejinami triedneho boja. Osvietenecké ideály chcel preto uskutočniť v súčinnosti s iným - socialistickým vlastníckym poriadkom. Úmyslom bolo zlepšiť osud pracujúcich, odstrániť svojvôľu triedy majetných, dosiahnuť spravodlivé prerozdelenie spoločných dobier pre všetkých. Tento sen o dokonalej sociálnej spravodlivosti silno zapôsobil na masy a na veľkú časť inteligencie, ktorým nešlo len o ich osobný záujem ale aj o nový - lepší poriadok."

Práce částečně čerpá z: http://www.noveslovo.sk/archiv/2001-2/otrendoch.html, http://www.teoforum.sk/clanky/06062005_JKB.php.