1.

Úvod

2.	Zhodnocení literatury a metodika práce

2.1.	Zhodnocení literatury

2.2.	Metodika práce

3.	Teoretická východiska

3.1.	Vznik a účel muzeí lidové kultury

3.2.	Zřizovatelé muzeí lidové kultury

3.3.	Muzeum lidové kultury jako kulturní dědictví

3.4.	Ochrana muzeí lidové kultury v přírodě

3.5.	Muzea lidové kultury v rámci cestovního ruchu

3.6.	Charakteristika vybraných muzeí lidové kultury na Slovensku

3.6.1.

Muzeum Slovenskej dediny Martin

3.6.2.

Muzeum Kysuckej dediny Vychylovka

3.6.3.

Muzeum Liptovskej dediny v Pribyline

3.6.4.

Muzeum Oravskej dediny Zuberec

3.6.5.

Expozice lidové architektury a bydlení Humenné

3.6.6.

Ľubovnianske muzeum

3.6.7.

Šarišské muzeum Bardejov

3.6.8.

Muzeum ukrajinské kultury Svidník

3.6.9.

Polnohospodářské muzeum v Nitře

3.6.10.

Banské muzeum v přírodě Banská Štiavnica

4.	Porovnání muzeí

4.1.	Návštěvnost

4.2.	Zhodnocení návštěvnosti

5.	Etnografická muzea v přírodě ve světě

5.1.	Švédsko: Skansen in Stockholm

5.2.	USA: Colonial Williamsburg

5.3.	Indonésie: Taman Mini Indonesia Indah

5.4.	Egypt: The Pharaonic Village

5.5.	Japonsko: Osaka’s Open-Air Museum of Old Japanese Farm Houses

5.6.	Austrálie: Sovereign hill

6.	Návrhy na zlepšení a zvýšení atraktivity slovenských muzeí lidové kultury

7.

Závěr

8.	Přílohy (tabulky a grafy)

"2. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ BAKALÁRSKEJ PRÁCE

2.1. Vznik a účel múzeí ľudovej kultúry (Charakteristika)
„Ľudová architektúra korení v prírode, je s ňou hlboko spätá. Z nej si berie materiál a zo vzťahu k prírode z využívania jej darov vyviera aj jej pôvodný štýl. Mohli naň pôsobiť rozličné kultúrne vplyvy, ale tie si človek na vidieku pri budovaní svojich stavieb vždy dokázal prispô-sobiť, dokázal ich pretvoriť, tvorivo využiť, stráviť“. (Thurzo, 2004 )
Ondrejka opisuje V Malom lexikóne ľudovej kultúry Slovenska, cieľ založenia „skanzenov“- expozícií ľudovej kultúry v prírode. Za účelom zachovať tradičnú ľudovú kultúru, kde návštevníci môžu vidieť pôvodné stavby ale aj zariadenia, nástroje, náradia a odevy z vtedajšej doby ponúkajú múzeá ľudovej kultúry v prírode, nepresne nazývane aj skanzeny.
Múzeá ľudovej kultúry v prírode prezentujú najkomplexnejší a najoriginálnejší obraz spôsobu života dedinského ľudu v minulosti (Sopoliga, 2004) V 20. storočí takmer v každej z krajín Európy vznikali tieto typy múzejných expozícií v prírode. Všetky sú zamerané na ochranu vzácnych kultúrnych architektonických pamiatok i celých súborov stavieb vybraného regiónu. Mnohé prezentujú tradičné architektúry in situ, často v charakteristickej sídelnej zástavbe alebo ako sídelný celok. (Mruškovič, Darulová, Kollár, 2005)
Dodnes nie je jasné, kde a kto prišiel s myšlienkou o vytvorení prvého múzea ľudovej kultúry v prírode. Za zakladateľa a priekopníka v prezentovaní ľudovej architektúry sa považuje Artur Immanuel Hazelius (30.novembra 1833 - 27.mája 1901), švédsky učiteľ, vedec a folklorista. V roku 1891 bol jeho zásluhou založený v Štokholme, v jeho výletnej časti prvé múzeum v prírode na svete. Pomenovanie skanzen vznikol odvodením od názvu bývalej kráľovskej záhrady na návrší zvaným Skansen, čo znamená v preklade hradby. Tzv. Stiftelsen Skansen bol sprístupnený ako expozícia v prírode tamojšieho múzea Nordiska Museet. (Zuskinová, 2008)
V Československu bolo prvé múzeum ľudovej architektúry in situ, Valašské múzeum v prírode v Rožnove pod Radhoštěm na Morave (1925), jedno z najväčších v Európe. V súčasnosti je na Slovensku 10 múzeí v prírode, ktoré tvoria celoslovenskú sieť a nadväzujú na systém karpatských expozícií. (Lenovský, 2001)
Na Slovensku prvé múzeá v prírode začali vznikať v dvadsiatych až tridsiatich rokoch 20.storočia. Prvý krát bol uskutočnený pokus o ochranu ľudových stavieb ich premiestnením v rokoch 1927-1939, bola to prevezenie a obnova štyroch drevených kostolov z východného Slovenska do Bardejovských kúpeľov, Košíc, Prahy a Hradca Králové. (Mruškovič, Darulová, Kollár, 2005)
Prvé oficiálne múzeum v prírode na Slovensku vzniklo v roku 1963 v Bardejovských kúpe-ľoch v rámci Šarišského múzea v Bardejove. (Mruškovič, Darulová, Kollár, 2005)
Múzeá v prírode boli budované veľmi nerovnomerne, to sa týka z pohľadu regionálneho aj celoslovenského. V roku 1983 preto Kolégium ministra kultúry schválilo projekt „Siete múzeí ľudovej architektúry v prírode“. Predpokladalo sa troma múzeami ktoré mali mať celosloven-ský charakter: Múzeum slovenskej dediny v Martine, Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici, Poľnohospodárske múzeum v Nitre. Múzeí s regionálnym vplyvom malo byť vybu-dovaných podľa projektu 11 (Šarišské múzeum v prírode v Bardejovských kúpeľoch, Múzeum slovenskej dediny pri SNM v Martine, Múzeum oravskej ľudovej architektúry v Zuberci, Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici, Múzeum ľudovej architektúry ukrajinsko-rusínskeho etnika vo Svidníku, Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline, Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici, neskôr aj Ľubovnianske múzeum ľudovej architektúry Zamagu-ria v Starej Ľubovni, Vihorlatské múzeum ľudovej architektúry v Humennom a napokon Mú-zeum poľnohospodárskych stavieb v Nitre). K nim boli priradené aj chránené rezervácie ľu-dovej architektúry vo Vlkolínci a Brhlovciach, v Zuberci a gréckokatolícke kostolíky na vý-chodnom Slovensku. V druhej polovici 20.storočia sa múzejníctvo na Slovensku rozrástlo o nový druh expozícií vo voľnej prírode. (Mruškovič, Darulová, Kollár, 2005)"

Součástí práce jsou četné fotografie, grafy, tabulky a mapa, rozsah čistého textu činí cca 25 stran.
Citace jsou v textu značeny kurzívou.