1.	Hlava štátu

1.1	Chorvátsko

1.2	Bosna a Hercegovina

2.	Výkonná moc

2.1	Chorvátsko

2.2	Bosna a Hercegovina

3.	Legislatívna moc

3.1	Chorvátsko

3.2	Bosna a Hercegovina

4.

Súdna moc

4.1	Chorvátsko

4.2	Bosna a Hercegovina

"4. SÚDNA MOC
4.1 CHORVÁTSKO
Najvyššie v súdnej vetve moci je Najvyšší súd (Vrhovni sud), ktorý je zložený zo sudcov, ktorí sú volení Národnou súdnou radou. Úrad sudcu Najvyššieho súdu je stály a sudcom zostáva až do 70 roku života. Na čele Najvyššieho súdu je prezident alebo predseda Najvyššieho súdu, ktorého navrhol chorvátsky prezident a zvolil ho Chorvátsky parlament na funkčné obdobie 4 rokov. Súdne pojednávania sú otvorené a rozsudky sú verejné, okrem tých, ktoré majú zachovať súkromie obvinených.
Nižšie ako najvyšší súd je Ústavný súd, ktorý rozhoduje o ústavnosti zákonov a má právo vrátiť zákon, ak je protiústavný. Má 13 členov, ktorých funkčné obdobie je 8 rokov. Predseda Ústavného súdu je zvolený súdom na obdobie 4 rokov.
Národná súdna rada (Državno Sudbeno Vijéce) dosadzuje všetkých sudcov do Najvyššieho a Ústavného súdu. Má 14 členov a jedného predsedu, ktorí sú volení na funkčné obdobie 4 rokov a túto funkciu môžu zastávať iba dve funkčné obdobia.
Okrem týchto súdov má Chorvátsko hlavne okresné súdy a samosprávne súdy.

4.2 BOSNA A HERCEGOVINA
Najvyšším súdom v Bosne a Hercegovine je Ústavný súd, ktorý je aj posledným arbitrom súdnych konaní. Má 9 členov, z ktorých 4 sú zvolení Snemovňou poslancov Federácie, dvaja sú zvolení Národným zhromaždením Srbskej Republiky a poslední traja sú vybraní predsedom Európskeho súdu pre ľudské práva po konzultácii s Predsedníctvom Bosny a Hercegoviny. Doba uchádzania sa o post sudcu Ústavného súdu je 5 rokov, po zvolení zastáva funkčné obdobie až do veku 70 rokov. Rozhodnutia sú prijímané väčšinou sudcov a sú záväzné a konečné. Pojednávania Ústavného súdu sú verejné a rozhodnutia sú publikované. Pôvodnou úlohou súdu je rozhodovať ústavné nezrovnalosti, ktoré sa objavia medzi entitami alebo medzi Bosnou a Hercegovinou a entitou alebo entitami.
Nižšie ako Ústavný súd je Štátny súd, ktorý má 9 členov a jeho pole pôsobnosti je štátna úroveň a prípady, ktoré sa odvolali proti rozsudku na úrovni entít. Okrem týchto súdov má každá entita vlastné súdy aj Najvyššie súdy.

ZÁVER
Chorvátsko a Bosna a Hercegovina. Dve krajinky na Balkáne, ktoré sa pokúšajú dostať zo škatuľky postkomunistické krajiny. Chorvátsko je etnicky oveľa jednotnejšie a situácia v ňom nie je taká zložitá, keďže tam nie je viac národností, ktoré si žiadajú svoje vlastné orgány moci okrem tých, ktoré sú na štátnej úrovni. Obidve republiky majú prezidenta, ale Bosna a Hercegovina nemá stáleho a okrem toho aj na úrovni Srbskej republiky a Federácie Bosna a Hercegovina sú prezidenti. Je to decentralizované. Možno je to tak aj lepšie, keďže orgány na štátnej úrovni nemajú potom toľko prípadov, ktoré majú riešiť. Aj štátna samospráva, ktorá je zložená z ich vlastných ľudí, ľudí, ktorí sú rovnakej národnosti, im určite pridáva pocit, že sú viacej akceptovaní štátom. Ale takáto nezávislosť môže viesť k rozštiepeniu štátu a každá národnosť sa pripojí aj so svojím územím k svojmu materskému štátu. V prípade Chorvátska to však nehrozí. Hranice medzi entitami v Bosne a Hercegovine sú imaginárne a stanovené iba Daytonskou dohodou, kusom papiera. Na dodržovanie ustanovení tejto dohody ohliada Úrad vysokého komisára. Obidve tieto krajiny sa snažia dodržiavať demokratické princípy, aj keď po ich minulosti plnej krvi a občianskych vojen, sa to možno zdá nepravdepodobné. Už v nich však nevládnu žiadni diktátori a teda sú na správnej ceste k demokracii akú majú štáty napríklad v Západnej Európe. Chorvátsko sa pokúša stať členom Európskej Únie a aj keď je Bosna a Hercegovina dosť ďaleko za ním, aj on sa pokúša splniť všetky kritériá, aby bola niekedy v budúcnosti začlenená do EÚ. V tejto práci som chcela poukázať na odlišnosti medzi týmito krajinami, ktoré sú susedmi, majú spoločnú históriu, ale aj tak každá z nich kráča k demokracii po svojej vlastnej ceste a iným spôsobom."