1.

Úvod

2.	Teoreticko–metodologická východiska

3.	Stát a dělba státní moci ve Slovenské republice

3.1.	Zákonodárná moc

3.2.	Výkonná moc

3.3.	Soudní moc

4.	Stranicko–politický systém Slovenské republiky

5.	Třetí sektor

6.

Závěr

7.	Použitá literatura

"2. ŠTÁT A DEĽBA ŠTÁTNEJ MOCI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Podľa Ústavy Slovenskej republiky z hľadiska štátneho zriadenia je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát s parlamentnou formou vlády. Je jednotným, unitárnym štátom, ktorého územie je nedeliteľné a môže sa členiť len na administratívno-teritoriálne časti. Slovenská republika má vlastné štátne občianstvo, ktorého nadobúdanie a stratu upravuje zákon Národnej rady. Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna.
Štátna moc Slovenskej republiky pochádza priamo od jej občanov.
„ Štátna moc je takou politickou mocou, ktorej sa všetky ostatné autority ( občania a iní nositelia moci) zodpovedajú a podriaďujú. V procese jej uplatnenia štát využíva osobitných donucovacích prostriedkov, ktorými disponuje iba toto politikum“.
Idea deľby štátnej moci bola známa v 17. storočí. Jej základy položili J. Locke a Ch. L. Montesquieu. Myšlienka deľby moci vychádzala z presvedčenia, že koncentrácia moci je škodlivá a práve preto by sa mala rozdeliť do viacerých zložiek, ktoré sú od seba nezávislé a mali by sa vyvažovať. K priamemu vzniku troch komponentov moci došlo v americkej revolúcii, počas ktorej štátne moc bola rozdelená do troch zložiek – zákonodarnej, výkonnej a súdnej.
Štátna moc Slovenskej republiky vychádza z Montesquieuovskej teórie trojdelenia moci. Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je štátne moc v Slovenskej republike odvodená od občanov, ktorý ju vykonávajú prostredníctvom troch typov štátnych orgánov. Pôvodná teória deľby moci sledovala základný cieľ, ktorým bolo znemožnenie koncentrácie moci a jej zneužitie. Po vytvorení samostatnej Slovenskej republiky bolo na dosiahnutie spomínaného cieľa vytvorených viacero inštitúcií, ako sú napríklad Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad a správne súdnictvo. V Ústave Slovenskej republiky je v záujme uplatnenia myšlienky rovnováhy mocí zakotvené suspenzívne právo veta výkonnej moci voči zákonodarnej, právo prezidenta rozpustiť parlament ako i preskúmavanie ústavnosti zákonov súdnou mocou.
Štátna moc v Slovenskej republike je zvrchovaná, výlučná, nezávislá ako vo vnútri, tak aj navonok.

2.1. ZÁKONODARNÁ MOC
„Cieľom zákonodarnej moci je určiť normy správania všetkého, čo sa nachádza na území štátu – obyvateľov, inštitúcií, organizácií, skupín, aj samotného štátu.“
Zákonodarná moc je vo všetkých demokratických štátoch predstavovaná parlamentom, ktorý môže mať viacero podôb a ktorý plní viaceré úlohy. V prvom rade je však reprezentantom občanov štátu. V Slovenskej republike je zákonodarným orgánom jednokomorový parlament, ktorý sa taktiež nazýva Národná rada Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky je orgánom s prioritným postavením, ktoré je zakotvené v piatej hlave ústavy Slovenskej republiky pod pojmom zákonodarná moc."

Fakulta politických věd a mezinárodních vztahů, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica.