Teoretická část

1.	Psychologie a reklama

1.1.	Vztah aplikované psychologie a reklamy

1.1.1

Aplikace psychologie reklamy v reklamním procesu

1.2	Psychologické znaky potenciální příjemců reklamy

1.2.1

Variabilita osobnosti

1.2.2

Selektivita–sebeobraz–adaptabilita

1.3	Reklamní konstanty a reklamní kampaň z hlediska psychologie

1.3.1

Značka–logotyp–slogan

1.3.2

Strategie reklamní kampaně

1.4	Psychologie v tvorbě reklamy

1.4.1

Reklama v tisku

1.4.2

Televizní reklama

1.4.3

Vztah diváka k televizní reklamě

1.4.4

Psychologické bariéry v působení reklamy

1.5	Zjišťování účinnosti reklamy psychologickými metodami

2.Patologické nakupovaní jako negativní vliv působení reklamy

2.1	Podněty patologického nakupovaní

2.1.1

Princip hypnózy reklamy

2.1.2

Nakupovací úchylky

2.1.3

Nakupování jako terapie

2.2	Fenomén hypervýběru na Slovensku – bratislavská obchodní centra

Praktická část

1.	Cíle výzkumu

2.	Průběh výzkumu

3.	Vyhodnocení

"2.1.2 Nakupovacie úchylky

Psychické poruchy ako pojem – patologické nakupovanie, tiež shoppingovanie (z ang.) je úchylka, ktorú psychiatri označujú za chorobu porovnateľnú s gamblerstvom.
Silný sklon nakupovať označujú niektoré lekárske kruhy výrazom akútny zápal behania po obchodoch. Výskumy v USA ukázali, že shoppingovaniu podľahne až desať percent obyvateľov. Patologickými nakupovačkami sú najmä ženy, no ani mužom sa táto úchylka nevyhýba.

Typická predstaviteľka ženy chorobne závislej od nakupovania začína nutkavo nakupovať v 18 rokoch a svoju závislosť si uvedomí až o viac ako desať rokov.

Prieskum ukázal, že istá 30 ročná žena, odborníčka na komunikáciu, je schopná podrobne opísať každý z desiatich zimných kabátov. Po kúpe ďalšieho nového kabáta pociťuje výčitky svedomia. Napriek tomu v nakupovaní pokračuje. Iná podľahla nakupovaniu drahých šatiek. Keď v istý deň nakupovala šatku, pokladníčka odišla telefonovať. Kupujúca sa začala triasť a nemohla zniesť dlhšie čakanie. Pociťovala nevoľnosť a búšenie v hlave.


2.1.3 Nakupovanie ako terapia

Plnými košíkmi najčastejšie človek zakrýva problémy v práci alebo v rodine, nízke sebavedomie, nejaký komplex. Nahrádza vákuum: nedostatok lásky, sebadôvery, úspešnosti.
Mnohé ženy nakupujú len preto, aby zmiernili svoju samotu a pocity beznádejnosti, alebo úzkosti. Často nakupujú predmety alebo oblečenie a doplnky k nemu ako prejav ľútosti nad sebou, aby si zlepšili image, aby vylepšili svoj fyzický zovňajšok. Veľakrát sa utiekajú k nakupovaniu po hádke s partnerom, kedy prechádzka po obchodoch slúži ako forma istého odreagovania sa.
Nakupovanie psychológovia nezavrhujú. Dokonca často radia – urobte si radosť. Niekedy naozaj pôsobí očistne, keď si človek príde len tak prelistovať knihy, časopisy, skúša si topánky a šaty, ktoré nikdy nekúpi.
No vo chvíli, keď má pocit, že sa bez marketovej relaxácie nezaobíde, mal by vážne uvažovať nad svojím správaním, a nájsť si iný spôsob relaxu!


2.2 Fenomén hypervýberu na Slovensku – bratislavské
obchodné centrá

Nákupné centrá, shopping parky, hypermarkety mnohých nadnárodných obchodných reťazcov sa stali v poslednej dobe súčasťou mnohých miest na Slovensku (v r. 1999, prvý hypermarket HyperTesco Nitra) – no ich najväčšia koncentrácia je v Bratislave. Sú miestom, kde väčšina ľudí z hlavného mesta i z celého Slovenska chodí stráviť víkend a voľný čas.
Jeho návštevníci však netrávia najviac času nakupovaním, ale prechádzaním sa a obzeraním tovaru. Prieskum uvádza, že až 16 percent návštevníkov dokáže v nákupnom centre stráviť minimálne 6 hodín. Mnohí sa dožadujú, aby ich otvárali skôr ako o deviatej a zatvárali neskôr ako o polnoci.
Kým v EU je na 1 obyvateľa 1 meter štvorcový predajnej plochy, u nás je to iba 0,4 m2. Pričom počtom nákupných centier sa môžeme porovnať s Rakúskom alebo so Švédskom.
Množstvo malých luxusných kaviarní v shopping parkoch je miestom obchodných rokovaní. Tie úplne nahradili rokovanie v kanceláriách. Stretávajú sa v nich predstavitelia väčších i menších firiem – uzatvárajú tu zmluvy s obchodnými partnermi a prostredníctvom mobilných telefónov riadia chod prevádzky.
Pri zisťovaní hustoty obyvateľov a meraním hluku vravy na 1 m2 v nákupných komplexoch, sa dokázalo, že najviac sa ich sústreďuje v oddelení s rýchlim občerstvením a najmenej vo fajčiarskom salóniku (podľa Polus Slovakia)."

Práce obsahuje schémata a tabulky. Čistý text dosahuje cca 20 stran.