1.

Úvod

2.

Rodina

3.	Vývoj rodinného života

4.	Přechod k rodičovství

5.	Dělba rolí v rodině

6.	Alternativy k manželství a rodině

7.

Závěr

8.	Použitá literatura

"Vývoj rodinného života
Vývojom rodinného života v Európe od tradičných foriem až po moderné sa zaoberal anglický historik Lawrence Stone, ktorý rozlíšil obdobie od 16. do 19. storočia do troch fáz.
V prvej fáze, ktorá sa datuje približne okolo 16.storočia sa vyskytovali prevažne nukleárne rodiny, ktoré síce fungovali v malých domácnostiach, napriek tomu mali úzke vzťahy s blízkymi a známymi. Stone (1977, in Giddens, 1999) uvádza, že rodina tejto doby „bola navonok otvorenou, málo prestížnou, neemotívnou a autoritárskou inštitúciou...“
Započatím druhej fázy, ktorá sa taktiež uvádza ako prechodná, sa nukleárna rodina stáva vymedzenou jednotkou, v ktorej sa kladie väčší dôraz na materskú a rodičovskú lásku. Táto forma spolunažívania prevládala od prvej polovice 17.storočia do začiatku 18.storočia.
Napokon tretia fáza, zodpovedajúca nášmu typu rodinného života, v ktorom sa sústreďuje pozornosť na výchovu detí. Nakoľko v tejto spoločnosti sú väčšinou pracujúci oba rodičia, rodina už nie je miestom výroby hmotných statkov, ale predovšetkým miestom spotreby.
Práve tento typ rodiny vyskytujúci sa v západnej spoločnosti nesie niekoľko spoločných vlastností:
a) Zákonom prikázaná monogamia. Avšak, uchyľujeme sa k skôr k pojmu sériová monogamia, ktorá hovorí, že jedinec môže za život vystriedať niekoľko manželských partnerov, ale nesmie s nimi byť súčasne;
b) Dominancia citového individualizmu. Predpokladá sa, že pri vstupe do manželstva je prítomný obojstranný cit náklonnosti a príťažlivosti. V praxi to však veľakrát znamená, že ak sa kladie prílišný dôraz iba na osobné uspokojenie, odráža sa to v neustále zvyšujúcej sa rozvodovosti;
c) Patrilinearita -...systém odvodzovania skupinovej príslušnosti, mena, dedického práva a statusu podľa otca.“ (Jandourek, 2001, 153) a Neolokalita, ktorej podstatou je, sa „novo vytvorený manželský pár sťahuje na nové miesto, do novej domácnosti.“ Neolokalita však nie je natoľko charakteristická, vo veľa domácnostiach je to inak;
d) Nukleárny charakter rodiny, rodinu klasicky tvoria rodičia a deti.

Prechod k rodičovstvu
Proces rodinného vývojového cyklu prechádza niekoľkými fázami v podobe prechodov (transitions). Najvýznamnejším prechodom je práve prechod k rodičovstvu, ktorý tým, že je v našich rukách, je tým zložitejší.
Alice Rossiová systematizuje prechod k rodičovstvu do štyroch aspektov:
1. Prechod, ku ktorému dochádza pod silným kultúrnym tlakom orientovaným predovšetkým na ženu. Patrí sem napríklad otázka neplánovaného tehotenstva, kedy sa žena rozhoduje medzi ponechaním dieťaťa a interrupciou. V spoločnosti sa vyskytuje čoraz viac prípadov dobrovoľnej bezdetnosti, kde dôvodmi sú predovšetkým pomerne dlhodobá závislosť na rodičov, prípadne málo príležitosti „postaviť sa na vlastné nohy.“
2. Prechod, ku ktorému dochádza i mimovoľne. Dieťa je počaté neplánovane (hlavne to prvé). Došlo k zmene vzorcu chovania vedúceho k svadbe, platila tu určitá postupnosť: 1. ekonomická autonómia; 2. byt, či dom; 3. zasnúbenie; 4. svadba; 5. prvé dieťa.
3. Prechod k materstvu je prechod nerevokovateľný."

Univerzita Palackého v Olomouci, Filozofická fakulta, katedra psychologie, seminární práce do předmětu Základy sociologie.
Práce obsahuje 1 schéma o rozsahu cca 1/3 strany.