1.

Úvod

2.	Materiál a jeho získávání

2.1	Přírodní materiál

2.1.1

Len

2.1.2

Konopí

2.1.3

Bavlna

2.1.4

Vlna

2.2	Umělý materiál

3.	Zpřádání a příprava materiálů na tkaní

3.1

Zpřádání

3.2	Vlastní příprava zpřádání

3.3	Příprava osnovy

3.4

Stáčení

3.5	Navíjení na člunek

4.	Druhy tkanin a jejich použití

4.1	Oděvní tkaniny

4.1.1

Košile

4.1.2

Sukně

4.1.3

Zástěry

4.1.4

Čepice

4.1.5

Šátky

4.1.6

Kalhoty

4.1.7

Guba

4.1.8

Zápěstky

4.1.9

Půlky

4.1.10

Družbovské ručníky

4.1.11

Partky

4.1.12

Pracovní oděvy a montérky

4.1.13

Cikánské tkanice

4.1.14

Karetkové pásy

5.	Tkaniny vytového a hospodářského použití

5.1	Obrusy a obrúsky

5.2	Uteráky a servítky

5.3	Vrecia a láchy

5.4	Novšie ozdobné tkaniny

5.5	Vlnené pokrovce

5.6	Handričkové koberce

5.7	Guby a cedidlá

"D/ VLNA
Z materiálov živočíšneho pôvodu je významná ovčia vlna, ktorá sa na Slovensku spracúva ručne po domácky, alebo strojovo. Získava sa chovom oviec, bielych aj čiernych. Podľa toho má určitý kraj vlnené tkaniny vo farbách bielej, tmavohnedej až čiernej alebo miešanej, sivej, ktorá sa niekde volá burá alebo búravá. Ovce sa strihajú dva razy do roka. Jarné strihanie dáva kvalitnejšiu vlnu ako jesenné. Niekedy sa ostrihaná vlna ešte aj operie. V niektorých krajoch vlnu neperú, lebo praním stratí mastnotu a tým aj svoju prirodzenú impregnáciu. Kvalita vlny sa poznáva podľa dĺžky vlasu a počtu kučier. Pri praní ovčej vlny sa musí dbať na to, aby sa nepolepila. Vlnu kladú do koša, prepláchnu vodou a vysušia na slnku. Pretože býva veľmi často zlepená nečistotou, pred pradením sa rozčuchre a potom sa driape krampľami.

II. Umelý materiál
Používa sa v poslednej dobe ako náhradka za bavlnu. Obľúbené sú najmä určité príznačné farby umelého hodvábu a lacetu, napr. cukríkovoružová, svetlofialová a ost. pastelové farby. Používaním týchto umelých materiálov sa značne znížila výtvarná hodnota tradičnej ľudovej tkaniny.

PRADENIE A PRÍPRAVA MATERIÁLOV NA TKANIE

1. Pradenie
Ľan, konope i vlna sa na ľudový textil pradú doma ručne. Dnes sa vplyvom industrializácie od pradenia upúšťa. Veľmi starý spôsob pradenia vlny je druganie. Je to pastiersky spôsob pradenia. Pod pazuchou sa drží nespradená vlna a nakrúca sa priamo na vretienko alebo na paličku, tzv. drugu. Keď sa skončia jesené práce na poli, začnú ženy doma priasť. Pradie sa na praslici, ktorá sa na Liptove a na vých. Slovensku volá kúdeľa. Praslica je drevený podstavec, na ktorej je upevnená surovina, z ktorej sa pradie, t.j. kúdeľ. Z kúdele sa vyťahujú vlákna, ktoré sa spriadajú na vretene alebo na kolovrate. Spradená priadza sa nakrúca na vreteno, zvané aj vretienko. Praslica je jednoduchý drevený nástroj,ktorý sa skladá z troch častí. Sú to a) podritka, b)prisedačka, na vých. Slovensku príšidka, c) kužeľ, niekde kružílek. Pohodlnejšie a rýchlejšie je pradenie na kolovrate. Kolovrat sa uvádza do pohybu nohou, žena môže vlákna urovnávať a vyberať odpad oboma rukami. Pradenie je jednou z najmilších prác vidieckej ženyr je aj spoločensky významné pre život dediny. Pri pradení sa zídu ženy do niektorých domov, aby si pri práci aj pohovorili. Dievčatá zas, aby sa pobavili medzi sebou i s mládencami, aby sa zasmiali a zaspievali, niekedy aj zatancovali. Ženy si obyčajne pri pradení občas naslinia prsty. Domáca gazdiná ponúka chlieb alebo kyslú kapustu, aby mali dosť slín."

Referát z prosemináře Etnologie Filosofické fakulty Univerzity Cyrila a Metoděje v Trnavě.