"A. TEORETICKÁ ČASŤ
1 HODNOTOVÁ ORIENTÁCIA A AŠPIRÁCIE ČLOVEKA
1.1. Vymedzenie základných pojmov: (P.Hartl, H.Hartlová, 2000, s.51, 58, 187,192, 228, 282, 328, 442, 656)

Etymologické ponímanie hodnoty
Pojem hodnota je odvodený z gréckeho timé (cena, hodnota, odmena, pocta), alebo axía, axón – os, axis – os, vertikála a latinského valor. Na začiatku sa používal na označenie výmeny materiálnych vecí, ich úžitkovej (ceny) hodnoty (Sedláček – Novotný, 1948; Sokol,1998).
Veda, ktorá sa zaoberá pôvodom a povahou hodnôt, definovaním, systémom a hierarchizáciou hodnôt, ich vzájomnými vzťahmi i pomerom k spoločenským a kultúrnym faktorom sa nazýva axiológia, timológia, timetika (Sokol, 1998).

Hodnotová orientácia; je relatívne stály, sociálne podmienený, voliteľný vzťah človeka k súhrnu materiálneho a duchovného spoločenského bohatstva a ideálov, na ktoré sa pozerá ako na predmety, ciele alebo prostriedky uspokojovania životných potrieb.

Hodnota (value); vlastnosť, ktorú jedinec prisudzuje určitému objektu, situácii, udalosti, nejakej činnosti v spojitosti s uspokojovaním jeho potrieb a záujmov. Hodnota sa vytvára a postupne diferencuje v procese socializácie ako súčasť spoločenského vedomia. Hodnoty možno rozdeliť na
a) Pozitívne a negatívne (podľa toho, či sú žiadúce)
b) Absolútne a relatívne
c) Priame a nepriame
Hodnoty odrážajú kultúru spoločnosti.

Hierarchia hodnôt; (value system) usporiadaný systém hodnôt podľa dôležitosti, ktorý určuje najdôležitejšie postoje, životný štýl a morálku každého človeka.

Axiológia; (axoiology) = timológia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá definovaním, systémom a hierarchizáciou hodnôt, ich vzťahov ku spoločnosti a štruktúre osobnosti.
Ašpirácie; sú životné ciele a s nimi spojená miera úsilia potrebná k ich dosiahnutiu.
Podľa K. Lewina je to úroveň vlastného výkonu, ktorý jedinec očakáva na základe predchádzajúceho výkonu v danej situácii.
Závisí na osobnostných dispozíciach, hodnotovej orientácii a aktuálnych okolnostiach, ktoré majú vplyv na stratégiu konania.
Fenomén úrovne ašpirácií bol skúmaný experimentálne ako dôsledok zážitkov úspechu a neúspechu na vytýčenie cieľov pri plnení určitých úloh (F.Hoppe, 1930) a stal sa neskôr jedným z inšpiračných zdrojov rozsiahleho výskumu motívov výkonu. Všeobecne možno povedať, že prežívanie úspechu úroveň ašpirácie zvyšuje, zatiaľ čo prežívanie neúspechu ju znižuje. R.Gouldová a S. K. Escalonová (1939, 1940) zistili dva typy osôb vystupujúcich vo výskumoch úrovne ašpirácie:
1. jedinci snažiaci sa o dosiahnutie úspechu
2. jedinci snažiaci sa vyhnúť neúspechu
Neúspešní ľudia mávajú sklon k nereálne vysokým alebo krajne nízkym ašpiráciám.
Ašpirácie, to je vlastne na cieľ zamerané konanie. Je to niečo, v čo človek dúfa, že to dokáže a uskutoční. Chápe sa aj ako túžba po niečom. Chápeme ju aj ako stupeň nárokov, ktoré človek kladie v prítomnosti, alebo budúcnosti na seba, svoj výkon, na svoju sebarealizáciu a sebautváranie, na svoje uplatnenie v osobnom živote a spoločnosti (Boroš, 1997).

Ašpiračná úroveň; (level of aspiration) je skutočná miera ašpirácie, očakávaná miera výkonu, či pozície, ktorú jedinec chce dosiahnúť. Za optimálnu ašpiračnú úroveň sa považuje stanovenie miery o niečo vyššie, ako bol predchádzajúci dosiahnutý výkon. Príliš ľahké ciele nemotivujú a príliš vysoké ciele demotivujú."

Součástí práce jsou grafy a tabulky, rozsah čistého textu činí cca 60 stran.