1.	Hudba jako základ života

1.1.	Hudba jako součást každodenního života

1.2.	Vliv hudby na psychické funkce

2.	Prožívání hudby

2.1.	Fyziologie prožívání hudby

2.2.	Hudba pro navození různých typů prožitků

3.	Působení hudebních tónin na člověka (tabulka)

4.	Mozartův efekt

5.	Vivaldiho efekt a efekt bílého šumu

6.	Efekt irelevantních zvuků a efekt hudby na pozadí

7.	Muzikoterapie

8.

Závěr

"1. Hudba ako základ života
Hudba nás obklopuje každý deň. Stretávame sa s ňou takmer všade v rôznej intenzite. Či je to nejaká obľúbená skladba z prehrávača alebo rádio v obchodnom dome, hudba je stále s nami. Hudba nie je len tá, čo vychádza z elektronického prehrávača, ale aj naše pospevovanie alebo keď si len v mysli prehrávame hudobný kúsok, ktorý sa nám páči. Pri dynamickej hudbe potom môžeme pozorovať kývanie hlavou, niekedy i celým telom, "bubnovanie" prstami do taktu, či rytmické pohyby nohami. Na organizmus však nepôsobí iba jeden akustický podnet. Človek sa nachádza v mori vibrácií a nie všetky je jeho mozog schopný prostredníctvom sluchu registrovať. Zvuk počujeme v rozmedzí zhruba od 16 Hz do 16 000 Hz. Hudba vplýva na ľudské emócie. Jej neuveriteľná schopnosť takto spúšťať, tvarovať a ovplyvňovať ľudské vedomie a konanie je neskutočná a priam zázračná. Vplyvy hudby na mozog človeka sú pomerne málo vedecky preskúmané.
Teda ako hudba fyzicky ovplyvňuje mozog poslucháča? To je základná otázka, ktorou sa zaoberajú vedci pri skúmaní vplyvu hudby na človeka. Vo viacerých štúdiách bolo pozorovaných a pomenovaných niekoľko efektov hudby, ktorým vedci prisúdili rôzne zmeny v ľudskej vnímaní. Väčšina z týchto štúdií sa zameriavala na vplyv hudby na pamäť, verbálne schopnosti a priestorovú predstavivosť. Skúmali vplyv hudby na deťoch, u ktorých sa pozorovacie schopnosti ešte len vyvíjajú, ale aj na dospelých a tých rozdelili do viacerých podskupín zohľadňujúcich špecifikované kritériá (napr. extroverti, introverti). Podľa Russellovho cirkumpolárneho emočného modelu - emócie sa pohybujú v dvojrozmernom priestore: [1]
1) rozmer vzrušenie (aktiváciu)- zodpovedá fyzickej a psychickej aktivácii alebo intenzite prežívanej emócie
2) rozmer nálada (valenciu) – prezrádza, či je prežívaná emócia pozitívna alebo negatívna

Kým tempo hudby je priamo spojené so vzrušením (vzrušenie narastá s tempom), hudobná stupnica určuje náladu (napr. ak sú hrané po sebe durové stupnice evokuje radosť, molová smútok). Spojenie tempa a vzrušenia s vnímaním sa zdá byť silnejšie ako spájanie stupnice a nálady. Tempo sa v princípe mení spojito a donekonečna, kým stupnice sú dichotomické. Určovanie tempa je typické pre všetky typy hudby, ale rozlišovanie medzi durovou a molovou stupnicou je len pre západnú hudbu.

2. Prežívanie hudby
Hudba je schopná špecifickým spôsobom komunikovať a vyústiť do silného emocionálneho vyjadrenia, ktoré u poslucháča vyvoláva okamžitú psychickú odozvu. Počúvanie hudby zasahuje najstaršie oblasti mozgovej kôry : thalamus, hypothalamus, limbický systém a retikulárnu formáciu mozgového kmeňa. Limbický systém ovplyvňuje správanie, výstavbu pamäti, osvojovanie nových poznatkov a emocionálnu aktivitu, teda čím je emočné pozadie výraznejšie, tým trvalejšie a intenzívnejšie sa ukladajú senzorické informácie do vedomostných vrstiev. Hudba ovplyvňuje aj fyziologické vnemy ako dýchanie alebo pulz, ale rozhodujúca je interakcia medzi psychickým vnímaním a obsahovou vrstvou hudobného diela. Efekt vplyvu hudby a jej prežívania je samozrejme daný aj individuálnymi rozdielmi medzi ľuďmi. Neexistuje iba jediný a u všetkých rovnaký hudobný zážitok. [9]
Zážitok z hudby si môžeme zvoliť aj sami. Pre navodenie relaxácie je vhodné použiť nahrávky inšpirované prírodnými zvukmi. Hudba je všade okolo nás: zem je v bicích nástrojoch, vzduch a priestor vibrujú v dychových nástrojoch, struny vlnia vodu a sláčiky zapaľujú oheň. Na meditáciu sú vhodné organové koncerty (Bach, Haydn) alebo Vivaldiho diela, ale aj klavírne sonáty (Beethoven). Pre vzbudenie sú vhodné symfónie (Mozart, Beethoven, Brahms, Dvořák, Mahler, Čajkovskij), klavírne koncerty (Chopin), operné predohry (Verdi, Rossini, Puccini), Bolero (Ravel) a pod. Uvoľnenie, zábavu, či odpočinok nám navodí aj moderná hudba - najmä folk, country hudba alebo filmová hudba. [9]"

Součástí práce je tabulka o rozsahu cca 1/3 strany.