"Vzťah medzi židovským náboženstvom a gréckou filozofiu je témou, ktorá nám predkladá množstvo otázok, nejasností a zároveň priestor pre hlbšie skúmanie tohto problému, zahaleného rúškom tajomstva. Na túto tému existuje len málo literárnych zdrojov, nie je to téma populárna, často rozoberaná. Faktom ale ostáva, že tento vzťah je prinajmenšom zaujímavý. Cieľom tejto eseje je objasniť aspoň čiastočne vzťah medzi judaizmom a gréckou filozofiou.
Všeobecne je známe, že judaizmus je najstaršie náboženstvo. Grécka filozofia má taktiež svoju tradíciu. Do bližšieho kontaktu sa ale tieto predmety skúmania dostávajú až v období helenizmu. Grécko-rímska kultúra sa dostáva do popredia, helenistická filozofia prekvitá. Do popredia sa dostávajú otázky o postavení človeka vo svete, o svete samotnom, spravodlivosti a zákonoch. Ľudia sa zaoberajú otázkou, čo je spravodlivé, dobré, cnostné, hľadajú návod ako správne žiť. Tieto otázky otvárajú priestor pre filozofiu a filozofov, ich názory a postoje. No o svoje miesto bojuje aj náboženstvo. V práci sa budem zaoberať konkrétne židovským náboženstvom.
Celá podstata vzťahu židovského náboženstva a gréckej filozofie bola založená na akomsi „boji“, keď si židovstvo muselo svoje miesto vo svete obhájiť faktami a argumentmi, ktoré by boli v tom čase nespochybniteľné. Hlavnou témou bola teda obhajoba a argumentácia v prospech židovstva. Nosným piliérom tejto obhajoby bol zákon prírody a nepísaný zákon. Teda prirodzenosť človeka, jeho vnútro. Zákon prírody mal byť každému daný a vpísaný od jeho počiatku, mal byť súčasťou prirodzenosti človeka. Tento zákon bol pokladaný za najvyšší a jediný univerzálny, zároveň boží. V gréckej filozofii nachádzame filozofa Filóna, ktorý sa zameral práve na obhajobu postavenia judaizmu oproti gréckej filozofii. Autor Václav Ježek sa ako jediný zaoberá problematikou postavenia judaizmu vo vzťahu ku gréckej filozofii práve cez diela a myšlienky filozofa Filóna.
Ježek, (2004, Filón Alexandrijský) uvádza, že Filón žil v dobe, kedy svet silne ovládala grécko-rímska kultúra, preto aj židovstvo ako náboženstvo muselo obhájiť svoju potrebnosť a opodstatnenosť v tejto kultúre, čo bolo potrebné pre jeho ďalšiu existenciu. Základom bola obhajoba dôležitosti a tvrdenie, že je rovnako dôležitý a opodstatnený ako helenistické náboženstvo a filozofia. Filón sa preto snažil vo svojich dielach potvrdiť a vyzdvihnúť dôležitosť a čiastočne aj nadradenosť židovského náboženstva v tejto novej politickej situácii. "

Prešovská univerzita v Prešove

PRÁCE BYLA UVOLNĚNA BEZ NÁROKU NA HONORÁŘ