1.

Úvod

2.	Analýza existujúceho stavu

3.	Metódy a prostriedky pre riešenie problémov

4.	Diskusia, otázky, názory, legislatívne otázky

5.	Závery a odporúčania

6.	Literatúra

„Metódy a prostriedky pre riešenie problémov.

Významnú úlohu pri integrácii zdravotne postihnutých do spoločnosti, ale súčasne splňujúci aj úlohu aktívne sa pokúsiť skvalitniť ťažobu ťažko postihnutých majú sprostredkovatelia podporných technológií, ktorí nemusia pochádzať zo špecializovaných odborov zdravotníctva, či odborov podpornej technológie.
Ich funkciou je zabezpečiť klientom zodpovedajúcu technológiu ktorú potrebujú. Súčasne aktivizujú klientov prípadným odporúčaním navštíviť kliniky rehabilitácie, pracovnej terapie. Čím ďalej tým viac sa uplatňuje aj v našich podmienkach širšie koncipovaný prístup, spočívajúci v tom, že sprostredkovateľ nadobúda zodpovedajúcu vyššiu odbornú kvalifikáciu a následne sám sa podieľa profesionálne na tejto a podobnej činnosti.
Efektívna činnosť sprostredkovateľa má 5 základných kvalifikačných kritérií – poznať podpornú technológiu, mať schopnosť identifikovať neuspokojené potreby ZPO, spracovávať a efektívne šíriť poznatky o technológiách, vykonávať aj primerané aktivity /špeciálne informácie a rady/, komplexne spolupracovať s okolím pre dosiahnutie cieľa.
Jednou z mimoriadnych podmienok kvalifikovanej práce sprostredkovateľa je komunikácia s klientom. Práve tá dáva základy dôvery budúcej spolupráce a životných zlepšení ZPO prostredníctvom dobrovoľného no aktívneho používania podporných technológií.
Tento proces má viacero po sebe nasledujúcich kľúčových čŕt – ponajprv je to vnímanie vysielaných signálov postihnutého. Následne sprostredkovateľ spracováva interpretované funkčné poruchy od klienta. Po validácii už zmienených dojmov a poznatkov sa na ich základe začínajú rysovať prípadné návrhy riešenia konkrétnej situácie.
V neposlednom rade však platí, že sprostredkovateľ by sa mal snažiť pochopiť nielen klientove, ale i svoje hranice. Preto vzájomne v dialógu vytypovať dostupné, ekonomicky zodpovedajúce podporné technológie, alebo prípadné využiť aktuálne služby pre zdravotne postihnutého v najbližšom okolí, či už prostredníctvom aplikácie spolupráce so špecialistami, no možno aj schopnosťou postihnutého zvládnuť problém samostatne.
Záverečná fáza činnosti sprostredkovateľa je dlhodobá a skôr ju možno zaradiť do kategórie nepísaných povinností permanentne pozorovať a vyhodnocovať priebeh aplikácie podporných technológií. Prostredníctvom celého zmieneného registra vzájomných postupov sa buduje dôvera medzi oboma zainteresovanými stranami, vzájomne sa motivujú čo je obojstranne prospešným javom.“