1.	Definícia verejného zdravotníctva

2.	Človek a jeho svet - dimenzie ľudského života, socializácia človeka, hodnotový systém

3.	Definícia sociálnej práce

4.	Sociálny pracovník

5.	Zmysel sociálnej práce

6.	Sociálna práca ako verejná činnosť

7.	Predpoklady a podmienky pre sociálnu prácu

8.	Multidisciplinárny charakter sociálnej práce

9.	Spoločenský charakter sociálnej práce

10.	Základné postupy činnosti v sociálnej práci

11.	Filozofia sociálnej práce (humanizmus)

12.	Psychológia sociálnej práce

13.	Úloha pedagogiky v sociálnej práci

14.	Sociologický aspekt sociálnej práce

15.	Hospodárska transformácia a jej vplyv na sociálne procesy na Slovensku

16.	Sociálna politika

17.	Sociálny subjekt (aktér) a sociálny objekt (adresát)

18.	Základne princípy sociálnej politiky štátu

19.	Nástroje sociálneho systému

20.	Sociálna udalosť (vznik, znaky)

21.	Chudoba. Hmotná núdza. Staroba a sociálna núdza

22.	Choroba a invalidita ako sociálne udalosti. Zdravotná politika

23.	Demografia. Sociálna udalosť v rodine (tehotenstvo, materstvo, rodičovstvo, detstvo). Rodinná politika

24.	Sociálne udalosti spojené s bývaním. Bytová politika štátu

25.	Hlavné smery sociálnej politiky štátu a činnosti súčasného slovenského systému sociálnej ochrany obyvateľstva

26.	Dôchodkové poistenie

27.	Nemocenské a úrazové poistenie

28.	Štátna sociálna pomoc a príspevky k dávke

29.	Sociálna práca ako druh činnosti sociálneho systému

30.	Objekty a subjekt sociálnej práce

31.	Podstata metodológie a manažmentu SP

32.	Sociálne služby

33.	Typy sociálnej práce

"2. Človek a jeho svet - dimenzie ľudského života, socializácia človeka, hodnotový systém

Úloha dneška je návrat životu ľudskej prirodzenosti. Pretechnizovaná spoločnosť pácha násilie nad životom a smrťou. Moderný človek nemá dostatok času na prípravu na smrť - najčastejšie ho zastihne nečakaná smrť. Nedávna komunistická ideológia vytláčala duchovnú dimenziu človeka. Dnes často človek ničomu a nikomu neverí. Treťou príčinou zostáva "všemohúca" medicína, keď fetišom súčasného človeka sa stala tabletka a vysoká technológia zdravotníctva. Vytráca sa tradičný vzťah lekár - pacient. Človek dneška ale potrebuje rehabilitáciu ducha, ozdravenie duše a dostatok energie pre opustenie zemskej príťažlivosti. Človek rozumný - homo sapiens je aj tvorom sociálnym - homo socialis, biologický osud predurčuje človeka do sféry homo destinatus - človeka ako bytosť konečnú a pominuteľnú a preto poznačenú biedou, chorobou a utrpením. V svojej nekonečnosti však človek sa dostáva do polohy homo restitutium - človek určený na spásu.
Špecifickou črtou života človeka je racionálne konanie dané rozumovým poznaním vyplývajúcim z vedomého konania. Človek ako spoločenská bytosť musí spolupracovať s inými osobami. Tým zdokonaľuje svoje poznanie a všetky racionálne činnosti. V týchto interakciách výrazné miesto zaujíma tradícia, nahromadené bohatstvo skúseností získané procesom učenia a osvojenia. Človek trvalo vykazuje mnohoraké prejavy transcendencie, vďaka ktorým chápe svet ako svoj predmet činnosti. Zároveň dokáže transcendovať vlastné činnosti, o ktorých reflektuje a vníma seba samého ako predmet – poznávajúcu bytosť s vlastnou tvorivou a aktivitou vôle. Ak sa človek vyvážene pohybuje vo všetkých štyroch rovinách ľudského bytia a uvedomuje si svoje postavenie v tomto kruhu, vtedy je pripravený pôsobiť na druhých a pomáhať im rovnako tak, ako sebe.
Celistvosť a jednota všetkých ľudských dimenzií tvoria základ bytia človeka v jednotnom svete duchovného a hmotného. Človek je predmetom uvedomelej autonómnej činnosti. Podstatnými vlastnosťami človeka sú:
• schopnosť poznávania
• schopnosť milovať (láska)
• schopnosť slobodného rozhodovania
• schopnosť náboženských úkonov (viera). "

Tato práce čerpá ze zdrojů: http://www.iness.sk/themes/Milo/texty/INESS_Analyza%20socialneho%20systemu%20SR.pdf.; http://fmv.euba.sk/files/Madzinarodne_vztahy_2-2004.pdf.