1.

Úvod

2.	Toponomastika

3.

Příklady

4.

Závěr

"Táto práca má predovšetkým poukázať na to, do akej miery možno prispieť k poznávaniu sociálneho života staroslovanského etnika na našom území. Práca pána Krajčoviča sa zameriava poznávaním sociálneho života staroslovanského etnika v Bratislavskej a Nitrianskej stolici.(priložená mapa autora).
Názvy dedín vznikli na určitom hospodársko spoločenskom stupni a boli utvorené z takých jazykových prostriedkov, ktoré v danom čase boli schopné svojím obsahom i formou označovať istý príznak sociálneho života pomenovanej osady.
Pri vzniku názvu pôsobia tri činitele 1.Pomenovateľ – pospolitosť, ktorá pomenovala objekt, alebo územie podľa sociálneho príznaku. 2. Objekt – pomenovaná osada ako nositeľ sociálneho javu. 3.a čo je dôležité – Jazykový prostriedok t.j. jazyková jednotka, ktorou bol objekt pomenovaný. Miestne názvy, ktoré sú predmetom toponomastiky, boli v historických dobách utvorené jazykovými prostriedkami. Táto okolnosť vyžaduje, aby sme k ich skúmaniu pristupovali jazykovednými metódami.
Na druhej strane však názvy označujúce v danom čase isté stránky sociálneho života osád odrážajú svojráznosť života pospolitého ľudu, ktorá ich tradíciou ako orientačný prostriedok prenáša čo je zaujímavé pre nás etnológov.
Pri jazykovednom výskume výchádzame z historických foriem zápisov miestnych názvov, po overení zdroja (listiny) jazykovo rekonštrujeme, lokalizujeme a ak sa dá identifikujeme. Po rekonštrukcii podávame etymológiu t. j. zisťujeme, akú mal skúmaný miestny jav obsahovú a formálnu stránku v dobe kedy vznikol.
Doklady a odkazy nachádzame v rôznych prameňoch ako Codex diplomaicus patrius, Historica Slovaca, ale aj už spomínaná Zoborská listina."

Seminární práce z Univerzity Cyrila a Metoděje v Trnavě