1.	Svetová ekonomika ako sociálno-ekonomický systém a vedná disciplína

1.1	Medzinárodná deľba práce – MDP

1.2	Hlavné podmienky zapojenia do MDP

1.3	SE ako systém

1.4	Vlastnosti systému SE

1.5	Stav a štruktúra systému

1.6	Konštitutívne atribúty SE

1.7	Svetová ekonomika

1.8	Svetová ekonomika – ako predmet výučby

1.9	SE – zhrnutie – postavenie a úlohy

1.10	Poznatky a závery SE sú určené pre

2.	Základy teórie a vývoj svetovej ekonomiky

2.1

Teórie SE

2.2	Základy teórie SE

2.3	Vplyv V-T rozvoja na dynamiku SE

2.4	Ukazovateľ kvality zapojenia do MDP

2.5	Funkcie zahraničného obchodu (ZO)

3.	Vecné problémy SE

3.1

Etapy

3.2	Vývoj po 2. sv. vojne (20. st., cca. 1940 – 1985)

3.3	2 fázy povojnového vývoja SE

3.4	SE v 80. – 90. rokoch 20.st.

3.5	SE v 90. rokoch 20. st.

3.6	Prechod k jednotnej trhovej ekonomike – koniec 20. st.

3.7	Nová etapa vývoja JSRE

3.8	Konkurencieschopnosť vo SE

3.9	Globalizácia (Theodore Levitt – 1985)

4.	Medzinárodné menové vzťahy

4.1	Medzinárodný menový systém (MMS)

4.2	Vznik a podstata EMÚ

4.3	MMS v súčasnosti (v rámci SE)

5.	Formy a subjekty medzinárodných ekonomických vzťahov (MEV)

5.1	Obchodní partneri SR

5.2	Subjekty MEV

5.3	Vývoz a dovoz vedecko-technických znalostí

6.	Podnikové formy medzinárodnej spolupráce

6.1	Dôvody a príčiny medzinárodnej podnikovej spolupráce (MPS)

6.2	Členenie foriem MPS

6.3	Definície pojmov

6.4	Členenie MPS

6.5	Formy spolupráce podľa kapitálovej účasti

6.6	Transnacionálne korporácie

7.	Centrá svetovej ekonomiky

7.1	Centrá SE – vybrané súhrnné charakteristiky

7.2	Osobitosti európskeho centra

7.3	Ekonomika USA

7.4	Ekonomika USA na začiatku 21. storočia

7.5	USA – aktuálne

8.	Európske centrum vo SE

8.1	Marshallov plán

8.2	Organizácia pre Európskou hospodárskou spoluprácu (OEEC)

8.3	Organizávia pre hospodárskou spoluprácu a rozvoj – OECD

8.4	OECD sa zameriava na plnenie 3 hlavných cieľov

8.5	Rada Európy

8.6	Severoatlantická aliancia – NATO

8.7	Severoatlantická rada pro spoluprácu - NACC

8.8	Partnerstvo za mier

8.9	Západoeurópská únia – ZEÚ

8.10	Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe – OBSE

8.11

Eurozbor

9.	Formy internacionalizácie vo SE

9.1	Klasifikácia MEI

9.2	Piliere EÚ

9.3	Orgány, procedúry a strategické dokumenty EÚ

10.	Japonsko – svetové ekonomické centrum

10.1	Nezamestnanosť

10.2	Ďalšie ekon. ukazovatele

10.3

Priemysel

10.4	Poľnohospodárstvo

10.5

Služby

10.6	Ostatné odvetvia

10.7	Finančný sektor

10.8	Zahraničný obchod

10.9	Priame zahraničné investície (PZI)

11.	Rozvojové krajiny

11.1	Rozvojové krajiny (RK)

11.2	K podstate pojmu RK

11.3	Klasifikácia RK

11.4	Diferenciácia RK

11.5	Vývoj diferenciácie RK

11.6	Kritériá klasifikácie RK

11.7	Súhrnné charakteristiky RK

11.8	Vývojové tendencie RK

11.9	Priority Summitu OSN 2000

11.10

RK – aktuálne

12.	Novoindustrializované krajiny

12.1	ANIC – ázijské novoindustrializované krajiny

12.2

ANIC

12.3	Zmeny v ekonomike: ANIC 60.-90. roky 20. stor.

12.4	Vplyv zmien vo SE v 80. rokoch na ANIC

12.5	ANIC – príčiny finančnej krízy v 2. pol. 90. rokov 20. stor.

12.6

Čína

"Vznik a podstata EMÚ:
MMS – má určité štruktúrne prvky = subsystémy:
1. medzinárodný finančný systém
- systém vo vzťahu k mikrosfére (burzy, komerčné banky, fondy, sporiteľne, trhy,...)
2. MMS v užšom slova zmysle
- zameraný makroekonomicky
- na udržanie platobnej bilancie a stability meny
- subjekty: vlády, CB, medzinárodné inštitúcie: MMS, Svetová banka
- kľúčové nástroje: menové kurzy a úrokové sadzby

Vznik EMÚ:
12/1991 – Maastrichstská zmluva (vznik EÚ)
1992 – vznik jednotného európskeho trhu
1993 – z EMS vystupuje talianska líra
1994 – vznik Európskeho menového inštitútu (Frankfurt nad Mohanom)
− základ Európskej centrálnej banke
1996 – rozšírenie EÚ (Fínsko, Švédsko, Rakúsko)
1997 – oživenie ekonomík krajín EÚ
02/1998 – hodnotenie plnenia konvergenčných kritérií
− odporúčaný vstup 11 krajín (od 1.1.1999)
1.1.1999 – vznik EMÚ

Plán zavedenia eura (www.nbs.sk):
1992 – podpísanie maastrichstskej dohody o založení menovej únie (MÚ)
1993 – výber 11 členských krajín a založenie ECB
1999 – začiatok MÚ
− euro sa môže požívať v bezhotovostnom platobnom styku
2001 – Grécko – 12. členská krajina
2002 – zavedenie hotovostných peňazí
− euro = jediné zákonné platidlo v členských krajinách EMÚ

Maastrichstské kritériá pre zavedenie eura:
• štátny dlh nesmie prekročiť 60% HDP danej krajiny
• verejný rozpočtový deficit nesmie prekročiť 3% HDP
• miera inflácie nesmie presahovať priemer 1,5% troch štátov EÚ s najnižšou mierou inflácie
• úroková miera nesmie presiahnuť o viac ako 2% mieru dosahovanú v najúspešnejších krajinách EÚ
• členská krajina, ktorá sa uchádza, musí byť členom kurzového mechanizmu EMS počas 2 rokov bez toho, aby iniciovala devalvovanie meny (mena musí byť stabilná)

Úloha eura vo svetovom hospodárstve:
- euro má potenciál popri doláru v strednodobom a dlhodobom horizonte stať sa svetovou menou
- euro je v súčasnosti menou pre 290 mil. ľudí (USA – 270 mil. obyvateľov)
- EÚ po USA je 2. najväčší kapitálový trh
- v ZO sa môže euro stať dôležitou menou pri transakciách, lebo obrat ZO krajín EÚ je v súčasnosti vyšší ako obrat USA
- euro ako rezervná mena (doteraz viac ako ½ devízových rezerv bola tvorená americkým dolárom)

Výhody MÚ:
- zlepšenie exportných možností prostredníctvom otvorených trhov a presne stanovených menových vzťahov (transparentnosť)
- zaistenie a zabezpečenie pracovných miest prostredníctvom zlepšenia hospodárskych rámcových podmienok a odpadnutí menových rizík
- zosilenie konkurencieschopnosti oproti USA a Japonska
- zlepšenie podmienok na investovanie v krajinách eurozóny
- odpadnutie nákladov na konverziu mien
- zaistenie stability prostredníctvom prísnych štatútov ECB
- zníženie závislosti od zmien kurzov, zlepšenie obranyschopnosti proti špekulantom
- prehĺbenie spolupráce medzi členmi eurozóny
- zaistenie budúcnosti pre členské štáty EMÚ

Nevýhody MÚ:
- jednorazové náklady na výmenu meny za euro
- po zavedení rovnakej meny – zvýšenie konkurenčného tlaku na podniky vstupujúce do ZO
- riziko: strata trhov

MMS v súčasnosti (v rámci SE):
- USD - zostal rozhodujúcou menou, delí sa o opozíciu s ďalšími menami
- národné meny sú doplnené nadnárodnými menami
- všetky významné národné meny a EURO môžu plniť úlohu medzinárodnej obchodnej meny a byť súčasťou devízových rezerv
- všetky uvedené sú vymeniteľné navzájom medzi sebou
- žiadna mena nie je od roku 1971 vymeniteľná za zlato
- štáty si samé volia typ menového kurzu
- zlato zostalo menovou rezervou, jeho použitie pri medzinárodných platbách je však výnimočné

5. téma: Formy a subjekty medzinárodných ekonomických vzťahov (MEV)

Formy MEV:
• vývoz a dovoz tovaru
• vývoz a dovoz služieb
• vývoz a dovoz kapitálu
• vývoz a dovoz vedecko-technických vedomostí
• migrácia pracovných síl"