"4. funkcia proporcionality

Medzinárodný obchod
Ako súčasť vonkajších hosp. vzťahov je indikátorom, do kt. sa premieta stav a úroveň sv. hosp. ako aj úroveň a stav danej skúmanej ekonomiky
Je pasívnym ukazovateľom zdravia národnej ekonomiky
Je aktívnym predpokladom vymedzujúcim kvantitu a kvalitu ekonomického rastu
Je súčasť svetového obchodu
Zahŕňa medzinár. výmenu tov. a služ. medzi skupinou krajín v rámci medzinár. ek. zoskupenia
Je to suma zahr. obchodov niekoľkých krajín
Obsahovo určujú medzinárodné a svetové trhy, obchodné vzťahy a bilancie, exportné a importné operácie krajín, no súčasne je len súčasťou medzinárodných ekonomických vzťahov (MHV)

Firemné motivácie k zapojeniu sa do MO
a) rozšírenie obratu firmy - veľkosť obratu na národnom trhu je v zásade limitovaná
- potenciálnym počtom zákazníkov
- ich kúpyschopnosťou
- postavením firmy ku konkurencii
b) získavanie zdrojov - výrobcovia a distribútori vyhľadávajú výrobky a služby, rovnako ako komponenty, poprípade výrobky vyrobené tzv. „prácou na mzde“ – otázka znižovania nákladov
c) diverzifikácia predaja - eliminácia výkyvov v obrate – stabilita hospodárenia
- (rôzne obchodné cykly medzi severnou a južnou pologuľou, rozdielne časy zberu ovocia a zeleniny, dovolenky, ale aj makroekonomická situácia)

Krajiny obchodujú navzájom z 3 hlavných dôvodov:
1. rôzna úroveň ekonomickej efektívnosti
2. rôzna vybavenosť krajiny výrobnými faktormi
3. úspory z rozsahu

Hospodársky rozvoj – významný predpoklad rozvoja MO
- postupujúca internacionalizácia + rastúci podiel vonkajších hospodárskych vzťahov na realizácii národného dôchodku posilňujú dôležitosť medzinárodného pohybu výrobných i nevýrobných činiteľov ovplyvňujúcich jednotlivé národné hospodárstva i svetové hospodárstvo ako celok.

Medzinárodný obchod je súčasťou širších vonkajších hospodárskych vzťahov štátu
Funkčné miesto MO












SHP SHCyklus

MO - objem svetového obchodu s tovarom je v súčasnosti 16krát väčší ako v r. 1950
- svetový HDP iba 5,5krát
- pomer svetového vývozu ku HDP vzrástol z 7% na 150%

Názory na obchod: ekonómovia, politici

James Hill: „Prínosy plynúce z výmery jedného tovaru za druhý vnikajú vo všetkých prípadoch z prijatého (nie vydaného) tovaru“
- teória absolútnych výhod
- teória komparatívnych výhod
- pôvod komparatívnych výhod
Otázka!
KTORÍ SÚ KRITICI OBCHODU?!

Svetový obchod - vývoj
- medzinárodná výmena tovaru
- priemyselná revolúcia
- 20. stor. – vedecko-technická revolúcia

Vývoj MO
- 20. stor. je char. výraznými zmenami do 1. sv. vojny, 1. svet. vojna, po 1. svet. vojne a 20.te roky
- 1. svet. vojna a 20.te roky – rast objemu MO
- 30.te roky – pokles MO
- 2. svet. vojna 1939-45 – produkcia rastie pomalšie ako medzinárodný obchod

Vývoj po 2. svet. vojne
• nárast vnútroodvetvového obchodu - priemyselné krajiny exportujú do iných priemyselne vyspelých krajín – nárast exportu
• obchod s obilím - presun obchodu s obilím do krajín vyspelých
• v svetovej ekonomike klesol význam nerastných surovín - dochádza k filozofii materiálovej náročnosti výroby – presun k výrobe nenáročnej na nerastné suroviny
• výrazne vzrástol podiel ropy na MO - nahrádza uhlie
• rozvoj nových druhov výroby - syntetické vlákna
• zvýšenie investičnej aktivity
• rozvoj krajiny - závislosť od dovozu kapitálových statkov
• vznik integračných zoskupení - EHS, EZVO – neskôr; nárast závislosti medzi krajinami
• začína narastať vnútrofiremný obchod
50.-te roky
Obnovenie dynamiky rozvoja MO. Vznik centrálne plánovaných ekonomík a zoskupenia RVHP
Vznik ďalších ekonomických zoskupení

70.-te roky
Globálna hospodárska recesia.
Mimoriadny vzrast a ihneď potom aj pokles amerického dolára – USD po 2. svet. vojne hral úlohu svetových peňazí – pád Brettonwoodskeho menového systému
Pokračujúci pokles cien tovaru dovážaného z rozvojových krajín
Prehĺbenie protekcionizmu v rozvojových krajinách
Ropné šoky v r. 1973-74 a 1978-79
Prudký nástup krajín juhovýchodnej Ázie do svetového hospodárstva"

Obsahuje schémata.