A. Človek

1.	Spôsobilosť na práva

2.	Spôsobilosť konať

3.	Stavy vplývajúce na spôsobilosť

3.1	Ľudský vek

3.2

Zdravie

3.3	Márnotratnosť

3.4

Pohlavie

3.5	Rodinný stav

3.6

Česť

3.7	Náboženstvo

3.8	Štátna príslušnosť

3.9

Povolanie

3.10	Stavovská príslušnosť

3.10.1

Najstaršia doba

3.10.2

Stredná doba

3.10.3

Šľachtický stav

3.10.3.1

Meštiansky stav

3.10.3.2

Poddanský stav

3.10.4

Nová doba

4.

Závěr

5.	Použitá literatura

"g) Náboženstvo (religio)
Problém náboženskej príslušnosti sa už objavuje v najstarších časoch. Neskôr po reformácii bolo dôležitou statusovou vlastnosťou aj príslušnosť k nekatolíckemu náboženstvu.
1. Pohani už na počiatku Uhorska boli prísne stíhaní a zbavení právnej spôsobilosti.
2. Židia mali v najstaršej dobe rovnaké postavenie v celej strednej Európe preto, že židovské zákonodárstvo sa tvorilo pod spoločným vplyvom cirkvi.
Postavenie Židov podrobnejšie upravil už kráľ Koloman v privilégiu nazvanom Colomani regis Lex data Iudeis in suo regno commorantibus. Na základe tohto privilégia mali Židia v porovnaní so zvyškom Európy dosť výhodné postavenie. Židia držali veľké množstvo kráľovských úradov, nehnuteľností, dôchodkov, voľne sa pohybovali po území ríše. V tzv. Berežskej dohode z roku 1232 sa Ondrej II. zaviazal znovu k určitiým opatreniam proti Židom. Svoj sľub však nedodržal. V tomto čase už boli Židia v zbytku Európy vyháňaní a prenasledovaní. Za kráľa Ľudovíta Veľkého boli prenasledovaní aj v Uhorsku a roku 136O boli navždy vyhnaní z krajiny. Už po piatich rokoch sa však na základe povolenia panovníka mohli vrátiť. Nemali ale také výhodné postavenie ako predtým, ich finančné bremená, najmä židovská daň, boli zvýšené. Túto daň od nich mohli zemepáni vyberať, preto ich k sebe lákali rôznymi výhodami. Prílišný odliv Židov z kráľovských miest kráľ zastavil tým, že židovská daň bola v zemepanských mestách zvýšená na dvojnásobok oproti panovníckym mestám. Ich postavenie sa zlepšilo za kráľa Žigmunda, keď dostali späť do držby privilégia Bela IV.. V neskoršej dobe sa proti nim postupovalo veľmi radikálne. V pohraničných oblastiach im dane boli zvýšené dvojnásobne, aby sa čo najskôr vysťahovali. Napriek tomu ostávali naďalej v Uhorsku a vykonávali práva, na ktoré podľa zákona nemali právo. Cisársky patent z 31. decembra 1851 podstatne zlepšil ich postavenie, len kým neboli zavedené nové obmedzenia v patente z 2. októbra 1853.
Privilegia odiosa tvorili najmä tieto obmedzenia židovského obyvateľstva:
a) Všeobecne nižšie právne a spoločenské postavenie, v najstaršom právnom zriadení tvorili poslednú právnu aj spoločenskú triedu; iný ako obchodný styk s nimi sa ostatnému obyvateľstvu zakazoval
b) Židia boli servi camerae, t.j. boli predmetom práv kráľovskej komory vo svojej osobe i majetku.
c) Súdnictvo nad Židmi vykonávali kráľom na tento účel ustanovení sudcovia (iudices iudeorum) a aj palatín.
d) Boli obmedzovaní v možnosti mať nehnuteľný majetok alebo len v malej miere.
e) Nemali právo voľného usadzovania v štáte, mohli sa usadzovať len na kráľovskej pôde a to len tam, kde na to dostali povolenie. Mohli bývať len v mestách, museli žiť v štvrti pre nich vyhradenej (v gete).
f) Boli zásadne vylúčení z osobnoprávnych pomerov s kresťanmi, boli zakázané manželstvá medzi kresťanmi a Židmi, zamestnávanie kresťanov v židovských domácnostiach… Obchod s kresťanskými otrokmi im bol zakázaný.
g) Právne úkony mohli uzatvárať s kresťanmi len v rámci obmedzujúcich predpisov a pri zachovaní určitého postupu.
3. Izmaeliti (Saracéni – pohani bulharského pôvodu) boli zvláštnou triedou tak ako aj Židia a pohani, ktorá mala obmedzenú právnu spôsobilosť v približne rovnakej podobe ako Židia.
4. Jednou z dôležitých statusových vlastností bola aj príslušnosť k protestanskému náboženstvu. Spočiatku toto náboženstvo nebolo vôbec trpené. Protestanti boli považovaní za kacírov, preto ich mohol ktokoľvek ako kacírov usmrtiť. Pre súkromnoprávnu spôsobilosť medzi dôležitejšie patril len Toleračný patent Jozefa II. z roku 1781, ktorým boli zrušené obmedzenia spôsobilosti náboženských dôvodov. Ale ani tu neboli ich práva podrobnejšie upravené, čím vznikalo veľa sporov. Tieto práva občanov protestanského vierovyznania upravil až základný článok 26/1790. V rámci súkromného práva medzi dôležitejšie články patrili:
a) katolíkom bolo zakázané prestúpiť na protestanskú vieru, zmiešané
manželstvá mohli byť uzatvárané len pred katolíckym farárom, otec
mohol svoje deti vychvávať len v náboženstve, ktoré sám vyznával
b) mohli verejne vykonávať svoj kult a nepatrili pod katolickú cirkevnú
správu, ďalej im boli priznané práva vlastniť nehnuteľný majetok
5. Ešte pred príchodom Turkov vznikol problém právneho postavenia „príslušníkov nezjednoteného gréckovýchodného vyznania“, ktoré bolo podobne ako protestantizmus spočiatku tvrdo trestané. Ale už Matej Korvín oslobodil niektoré slovanské národy spod desiatkov, aby ich prilákal z oblastí obsadených Turkami. Napokon až zák. čl. 53/1868 upravil ich postavenie podobne ako aj postavenie protestantov."

Velmi kvalitně zpracované.