1.	Historická perspektiva evropského správního práva

2.	Základy všeobecného evropského správního práva

2.1.

Prameny

2.1.1.

Psané právo: národní předpisy a evropský standard

2.1.2.

Nepsané právo: všeobecná praxe a právní zásady

2.1.3.

Soudní právo: precedens, principy a ius commune

"HISTORICKÁ PERSPEKTÍVA
Existuje niekoľko dobrých dôvodov pre štúdium správneho práva ako európskeho práva. Jedným u nich je dôvod historicko-porovnávací. V európskej právnej kultúre, počnúc rímsko-právnou kultúrou, je zakorenený dualizmus práva všeobecného a práva správneho. Diskusia o tomto dualizme spontánneho a organizovaného práva patrí dlhodobo k nosným témam európskeho právneho myslenia.

Ďalší z dôvodov spočíva v členitosti európskeho právneho priestoru. Dva alebo tri veľké európske právne systémy sú tradične rovnocenné a konkurencie schopné. Preto pojem európskeho práva v Európe nie je zrovnateľný s pojmom amerického práva v Spojených štátoch amerických. Právne školy v USA môžu vybaviť svojich poslucháčov v odbore správneho práva relevantnými znalosťami do veľkej miery bez ohľadu na to, v ktorom štáte sa nachádza ich škola a kde pôsobia ich profesori, alebo z ktorého štátu prichádzajú a v ktorom štáte chcú profesionálne pôsobiť frekventanti štúdia. Oproti tomu správneho právo v Európe býva spravidla rozdielne tradované z pozície jednotlivých vplyvných národných systémov (administrative law, droit administratif, Verwaltungsrecht), ktorých inštitucionálne zakotvenie nájdeme vo Veľkej Británii, vo Francúzsku a v nemecky hovoriacich stredoeurópskych krajinách.

Moderná história správneho práva sa začala vo veľkej časti Európy písať pred zhruba dvoma storočiami, a to často na základe zisťovania rozdielnosti medzi jednotlivými národnými systémami. V 19.storočí sa však ešte žiadny zo správno-právnych , ktorý by mohol byť nazvaný európskym, nerozvinul. Európske správne právo v dnešnom chápaní, je právnym produktom relatívne veľmi mladým, vyvíjajúcom sa až v druhej polovici 20.storočia. Ešte tesne predtým v medzivojnovom období ľahko poznáme medzi administtrativistami a konštitucionalistami stúpencov poučky Carla Schmitta, v ktorej sa tvrdí, že nie ústava vytvára štát, ale že je to štát, ktorý umožňuje ústavný poriadok. Európska skúsenosť z tridsiatych a štyridsiatych rokov však výrazne oslabila pozície tých, ktorí tento názor zastávali a to v prospech obhajcov existencie hodnotového základu, ktorý je spoločný pre právne poriadky všetkých európskych demokratických štátov. Od tohto prelomového bodu bol len krôčik ku koncipovaní európskeho verejného práva a v jeho rámci i európskeho správneho práva v súdobej podobe."

Jedná se o seminární práci na Právnické fakultě Trnavské univerzity.