1.	Manažment podniku

1.1	Východiská a charakteristiky

1.2	Podstata, význam, systémy vo svete

1.3	Význam manažmentu

1.4	Systémy manažmentu vo svete

2.	Vývoj koncepcií v západnej Európe, USA a Japonsku

2.1	Teória medziľudských vzťahov – Behavioristický

2.2	Moderný (nový) prístup

2.3	Japonský manažment

3.	Podstata manažmentu

3.1	Manažment ako proces

3.2	Manažment ako teória

4.	Stanovenie podnikových cieľov

4.1	Význam, funkcie, typy organizačných cieľov

4.2	Riadenie podľa cieľov – MBO management by objectives

5.	Plánovanie

5.1	Klasifikácia plánov

5.2	Strategické plánovanie

5.3	Poslanie podniku

5.4	Skúmanie interného a externého prostredia

6.	Konkurenčné analýzy

6.1	Analýza vnútorných zdrojov a schopností firmy

6.2	SWOT analýza

7.	Rozhodovanie

7.1	Klasifikácia rozhodovacích procesov

7.2	Fázy rozhodovacieho procesu

8.	Organizovanie

9.	Poslanie organizovania a organizačnej štruktúry

9.1	Základné modely organizačného členenia

9.2	Členitosť organizačnej štruktúry

10.

Kontrola

11.	Personálny manažment

11.1	Aktivity smerujúce k zabezpečovaniu potrebných pracovných síl

12.	Krízový manažment

12.1	Finančná kríza

13.	Prosperita firmy

"Krízový manažment
Krízová situácia vzniká v zásade z dvoch dôvodov:
a) kríza z dôvodu vážnej havárie – môže vzniknúť z rôznych príčin (agresívne správanie, nehody, prírodné katastrofy)
b) závažná finančná situácia v podniku – stav, kedy podnik nie je schopný plniť (uhrádzať) svoje záväzky a neriešenie takéhoto stavu môže podnik doviesť až k legislatívnej likvidácii
Základné charakteristiky krízy:
- je ťažko predvídateľná – a jej symptómy nemusia byť dlho viditeľné, prejavia sa až naakumulovaním negatívnych javov za neopakovateľných podmienok
- kríza prebieha veľmi rýchlo a treba na ňu aj rýchlo reagovať
- krízové situácie sú neopakovateľné, preto manažéri majú s nimi málo skúseností
Krízová situácia vplýva aj na pracovníkov, nielen na organizáciu ako celok. Krízovú situáciu môže využiť vo svoj prospech obchodný partner alebo konkurent.
Závažnosť krízových situácií si vyžiadala vznik špecifického druhu manažmentu, ktorý sa nazýva krízový manažment. Predstavuje obyčajne krátkodobý prístup k riadeniu, pričom podstatnou úlohou je vyriešenie krízovej situácie.
Základné znaky krízového manažmentu:
- vytvára ho tím vyškolených špecialistov, ktorí uprednostňujú autoritatívny štýl riadenia za účelom mobilizácie pracovných a iných zdrojov, za pomoci ktorých sa snaží odstrániť krízu. Krízový manažér môže podľa potreby modifikovať organizačnú štruktúru podniku a všetky tieto činnosti smerujú k eliminácii chaosu vo vnútri organizácie, zabezpečuje podľa závažnosti krízovej situácie komunikačný styk s vonkajším prostredím. Krízový manažment má však za úlohu v rámci možností krízovým situáciám predchádzať tvorbou preventívnych opatrení. Zaraďujeme k nim monitorovanie rizikových situácií, určenie potenciálnych krízových symptómov, tvorby krízových plánov – vopred určujú scenár správania sa v kríze (delegovanie činností, stanovovanie zodpovednosti, právomocí počas krízy). Kalkuluje s rizikami vzniku krízy – rieši otázku kde môže dôjsť k vzniku krízovej situácie, do akej miery sa môžu pracovníci podieľať na vzniku krízy, bezpečnostné opatrenia – tréning, zúčastňujú sa tréningov krízových situácií
Finančná kríza
Vzniká hlavne z dôvodu nestabilného prostredia, v ktorom sa podnik nachádza. K negatívnym vlastnostiam finančnej krízy patrí, že jej signály bývajú slabé alebo oneskorené. Ak manažér podcení negatívny vývoj vonkajšieho prostredia, prejaví sa často aj vo vnútri podniku v rôznych formách. Dôsledky vzniku sú finančného a nefinančného charakteru. K finančným príčinám vzniku krízy patrí napríklad nevhodný pomer medzi cudzím a vlastným kapitálom, nedostatok likvidných prostriedkov, vysoké náklady. Nefinančné príčiny – silný tlak konkurencie, zlý marketing... Pri riešení krízových situácií vyvolaných nedostatkami vo vnútri organizácie sa účinným nástrojom stáva kontrolný systém. Kontrolné mechanizmy nestačia na vyvolanie kríz vonkajším prostredím. Tu nastupuje funkcia krízového manažmentu. Riešenie krízových situácií sa uskutočňuje:
- mimoriadnymi procesmi, ktoré podľa stupňa krízového vývoja môžu mať podobu reštrukturalizácie, rebitalizácie, konsolidácie
- súdnou cestou (súdnymi procedúrami) – vyrovnanie, konkurz
- likvidáciou
Riešenie krízovej situácie vyžaduje kroky, ktorých výsledkom je zvyšovanie efektu na vstupe aj na výstupe. Krízové situácie sa riešia aj prostredníctvom aktivít smerujúcich k zvyšovaniu efektov na vstupe a výstupe transformácie.
Činnosti smerujúce k zvyšovaniu efektov na vstupe: patria sem zavádzanie nových produktov, zvyšovanie objemu výroby, zmena štruktúry výrobkovej náplne.
Činnosti smerujúce k zvyšovaniu efektov na výstupe: redukcia nákladov, zvyšovanie produktivity, eliminácia škôd, odhaľovanie skrytých potenciálnych hodnôt
Všeobecné kroky riešenia finančnej krízy, ktoré uskutočňuje krízový manažment sú:
1) analyzovať vzniknutú krízu a odhaliť jej príčiny
2) príprava krízového plánu a ozdravných krokov
3) preventívne opatrenia zamedzujúce vzniku krízy
4) hľadanie zhody medzi manažérmi, vlastníkmi a výkonnými pracovníkmi o východiskách z krízy
Na vyriešenie krízovej situácie sa odhaduje približne 60 – 100 dní. Hlavne manažment a vlastníci by sa mali dohodnúť kto bude členom krízového manažmentu."

Obsahuje tabulky.