1.

Úvod

2.	Rekonstrukce

2.1.

Pilíře

2.2.	Steindlova obnova Dómu

2.3.	Obnova svatyně

2.4.

Značky

3.

Oltář

"Znackami na košickom Dóme sa uz zaoberali po prestavbe v minulom storocí - mnoho kamenárskych znaciek poznáme uz len z týchto ilustrácií, 4 kedze kamene, na ktorých sa vyskytovali, uz boli nahradené novými. V kazdom prípade však v budúcnosti budeme venovat pozornost niekolkým znackám umiestneným v horných castiach severnej veze, kedze ich rozmer (dlzka vyše 20 cm) je oproti ostatným znackám na Dóme nezvycajný. Rovnako zaujímavé sú aj vrypy na východnej fasáde juznej veze - na hladkom kvádrovom murive sú horizontály a vertikály i náznak pretínajúcich sa oblúkov. Tieto vrypy sa nachádzajú nad klenbou bocnej lode, do konca minulého storocia však bolo toto miesto zakryté strechou bocnej lode, a preto tu snád môze íst o "projekt" akéhosi konštrukcného riešenia, ktoré sa realizovalo v blízkosti. Ci sú vrypy náhodné alebo nieco predstavujú, sa ukáze po ich presnom zameraní a porovnaní ich kresby so zameraním kostola pred neogotickou prestavbou. Podobných detailov sa pocas obnovovacích a konzervacných prác objavilo viac - ich zachytenie nemá síce vplyv na základné metodické zásady obnovy, prispievajú však k lepšiemu poznaniu nielen košického Dómu, ale širšieho okruhu stredovekej sakrálnej architektúry. Samotný kostol sv. Alzbety v Košiciach sa v minulosti vdaka dlhotrvajúcej výstavbe i rozsiahlej neogotickej prestavbe stal nielen cítankou vývoja gotickej architektúry (a reprezantantom zriedkavého pôdorysného usporiadania katedrály) v širšej oblasti, ale aj ucebnicou vývoja metodiky pamiatkovej starostlivosti v strednej Európe od jej prvopociatkov az dodnes. Terajšia obnova plne rešpektuje poslednú neogotickú prestavbu so zohladnením liturgických a prevádzkových potrieb vlastníka a kazdý krok obnovy sa zosúladuje s puristickým ponatím katedrály na sklonku 19. storocia. Iný problém predstavuje severná veza: jej štíhla hmota (štvorcový pôdorys prechádzajúci do osemuholníka), týciaca sa nad strechu kostola, predstavuje pôvodnú stredovekú architektúru, doplnenú barokovou helmicou v roku 1775 po poziari strechy, minimálne dotknutou neogotickými zásahmi. Tieto zásahy sa obmedzili na doplnenie niekolkých chýbajúcich krízových kytíc na fiálach, dotmelenie narušených špár (avšak cementovou maltou!) a domurovanie vypadaných ci poškodených castí muriva veze tehlovou plantázou. Do pôvodného architektonického clenenia veze (rímsy, vlysy, kruzby okien) prestavba nezasiahla. Princíp obnovy v tomto prípade spocíva predovšetkým v konzervácii a reštaurovaní pôvodnej hmoty. Zároven budú odstránené nevhodné cementové vysprávky, ktoré nahradí plastická vápenná malta. Baroková krovná konštrukcia helmice je v pomerne dobrom stave, vyzadovala si len lokálne vysprávky v miestach zatekania medenej krytiny. V súcasnosti sa realizuje oprava krytiny: plechové pásy bolo potrebné nahradit novými, lebo pôvodné boli v minulosti podstatne narušené sekundárnymi otvormi v streche, mnozstvom zelezných nitov i zanedbanou údrzbou za posledných sto rokov. Rokajové ozdoby, pôvodne zlátené, sa reštaurujú a doplnajú podla archívnej fotodokumentácie i zameraní a osadia sa na pôvodné miesta na kupole veze. V kupole sú aj cíferníky hodín obrátené na kazdú svetovú stranu. Ich tvar sa obnovuje podla archívnej fotodokumentácie z 19. storocia, avšak materiál a vnútorné zariadenie hodín bude uz novodobé. Fragmenty staršieho hodinového stroja sa pri obnove môzu deponovat v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach. V interiéri kostola sa v rámci terajšej obnovy okrem svätyne a jej zariadenia reštaurátorské práce nerealizovali."