1.	Vývoj klimatu v pleistocénu

1.1.	Projevy náboženských představ v pravěku

2.	Vývoj klimatu v holocénu

2.1.	Projevy společenské diference v arch.pramenech

3.	Periodizace pravěku

4.	Kulturně-historická situace na Slovensku v paleolitu a mezolitu

5.	Dominantní projevy hmotné kultury v paleolitu a mezolitu

6.	Významné archeologické lokality z paleolitu a mezolitu

7.	Kulturně-historická situace na Slovensku v neolitu a eneolitu

8.	Absolutní a relativní chronologie

9.	Kultura popelnicových polí na Slovensku

9.1.	Komplex středodunajských popelnicových polí

9.2.	Lužická kultura

9.3.	Komplex jihovýchodních popelnicových polí

10.	Kulturně-historická situace na Slovensku v době bronzové

11.	Dominantní projevy hmotné kultury v době bronzové

12.	Významné archeologické lokality z doby bronzové

13.	Kulturně-historická situace na Slovensku v době halštatské

14.	Paleotické umění

15.	Keltové na Slovensku

16.	Žárové pohřbívání

17.	Etnogeneze a expanze Keltů

18.	Dominantní projevy hmotné kultury v době laténské

19.	Významné archeologické lokality z doby laténské

20.	Historie doby římské na Slovensku

21.	Dominantní projevy hmotné kultury v době římské

22.	Významné archeologické lokality z doby římské

23.	Nejstarší těžba mědi na Slovensku

24.	Paleodemografie

25.	Římské stavby na území Slovenska

26.	Stěhování národů

27.	Dominantní projevy hmotné kultury v období stěhování národů

28.	Významné archeologické lokality z období stěhování národů

29.

Hrady

30.	Nejstarší Slované

31.	Knížecí mohyly

32.	Dominantní projevy hmotné kultury starých Slovanů

33.	Významné archeologické lokality z období starých Slovanů

34.	Slovansko - avarská symbióza

34.1.

1.etapa

34.2.

2.etapa

35.	Sámova říše

35.1.

Otázka centra Velké Moravy

36.

Oppida

37.	Postavení Slovenska v Uherském státě

"Spoločnou črtou všetkých paleolitických spoločenstiev bolo neproduktívne hospodárstvo - lov, zber plodov a rastlín. Základňu sloven. paleolitu reprezentuje asi 300 lokalít. Lepší obraz o osídlení Slovenska poskytujú archeologické výskumy z obdobia stredného paleolitu (250 000 - 40 000) dokumentujúce prítomnosť nositeľov kultúry moustérien. Ich osady vo voľnom teréne a prvý raz aj v jaskyniach (Bojnice, Radošiná) sú rozložené hlavne na strednom Považí (Piešťany - Banka, Nové Mesto nad Váhom-Mnešice), predovšetkým ale na Spiši, oplývajúcom hojnosťou travertínových lokalít. Materiálna náplň - kamenné driapadlá, hroty, čepele. (nález eur. významu - výliatok lebečnej dutiny sčasti pokrytý zvyškami lebky z Gánoviec, kt. sa zaraďuje k počiatočným formám neanderálskeho typu človeka z obdobia asi pred 80 000 rokmi).
V mladom paleolite - prítomnosť viacerých kult. osídlení (kultúry szeletien, aurignacien, gravettien, magdalénien) - boli tu už ľudia dnešného typu, ktorí osídlili aj južné časti stredného Slovenska, enklávy na Záhorí, Východ. nížinu, Šariš a prenikli aj na Oravu. Nástroje - súvisia s opracovaním dreva, kostí a koží, vynález - diaľkových vrhacích a stralných zbraní. Obývali jaskyne, väčšina osád bola vo voľnom teréne - Ivanovce, Zamarovce, Vlčkovce, Trenčianske Bohuslavice, Veľký Šariš ...., sčasti zahĺbené príbytky, pôvodne s nadzemnou stanovou konštrukciou.
Paleolit. spoločenstvá - malé zoskupenia ľudí spojených pokrvným príbuzenstvom po materskej línii (matriarchát), dominantným úsilím zabezpečenie potravy a zachovanie rodu. Lovili najmä kolektívne. V paleo. umení zachovaných na stenách sú najčastej. témou maľby zvierat (vyjadrenie túžby po úspešnom love), idea plodnosti, stvárňovaná v trojrozmerných plastikách žien zrelého veku.
K vrchol. eur. dielam patrí platika ženy z mladopaleo. lokality v Moravanoch nad Váhom z mamutoviny. Jej tvorca kládol dôraz na tie atribúty , ktoré symbolizujú plodnosť a materstvo. Iný variant je hlinený idol srdcovitého tvaru z Cejkova, na kt. sa prejavuje štylizácia zachádzajúca až do absurdnej skratky.
V záver. fázach ml. paleolitu ustúpili ľadovce zo sever. častí stred. Európy  zmena klímy zmena ekonomiky a pracovných nástrojov  Slovensko vstupuje do strednej doby kamennej - mezolitu (8000 - 6000) - patrí k najmenej známym úsekom nášho praveku - zmena sídliskových areálov (osídľovanie pieskových dún - Tomášikovo, Šoporňa, Čierna Voda) - predpokladá sa zvýšený význam rybolovu, ale lov naďalej pokračoval.
Strednou dobou kamenou sa končí vývoj spoločenstiev s neproduktívnym spôsobom hospodárstva.

7. Otázka - Kultúrno - hist. situácia na Slovensku v neolite a eneolite
Ekonomické a spoločenské zmeny vrcholiace v Prednej Ázii v 7. tisícročí prnl, predurčovali zásadný zvrat aj v dejinách ďalších častí eur. kontinentu. Ich podstata spočívala vo vzniku produktívneho hospodárstva a v rýchlej stabilizácii jeho najdôležitejšej zložky - roľníctva (predovš. na pestovanie niekt. kultúrnych plodín,najmä obilia, domácky chov niekt. druhov zvierat. Roľníctvo malo rozhodujúce postavenie v ekonomike nasledujúcich úsekov praveku.
Už v prvej polovici 5. tisícročia prnl je prítomnosť roľníckych spoločenstiev doložená v mnohých oblastiach strednej Európy vrátane Slovenska  nová epocha - mladšia doba kamenná - neolit (jej neskorý úsek eneolit).
O plynolom prechode domáceho obyv. na poľnoh. nie je dokázaná, pravdepodobnejšia je téza o príchode nového obyvateľstva.
Klíma viď otázku 2a
Vznik a rozvoj poľnohospodárstva si vynútil nové technologické postupy i pracovné nástroje, zhotovené rezaním, vŕtaním a brúsením kameňa. Budujú sa stálejšie osady s vyspelou drevenou architektúrou, vzniká hrnčiarstvo a tkáčstvo, objavujú sa odlišné rituálne a duchovné praktiky a mení sa aj organizácia rodovej spoločnosti - všetky tieto premeny charakterizujú neolitickú civilizáciu (formujú sa spoločenstvá spojené medzi sebou ustálenými vzťahmi, so svojskou materiálnou náplňou a príbuznými duchovnými prejavmi, označované ako archeologická kultúra. Vo vnútri týchto celkov môžme sledovať tzv. kultúrne skupiny, ktorých špecifickosť je determinovaná konkrétnym prostredím, a najmä stykmi so susediacimi kultúrnymi skupinami."