1.	Medzinárodný obchod

1.1.	Zdroje medzinárodného obchodu

1.2.	Ekonomická otvorenosť SR

1.3.	Export a import v SR

1.3.1.

Index otvorenosti

1.3.2.

Najväčší vývoz a dovoz do krajín

1.3.3.

Podiel EÚ na exporte a importe SR

2.	Protekcionizmus

2.1.	Formy protekcionizmu

2.2.	Účinky cla

3.	Organizácie vo svetovej ekonomike

" 3. Protekcionizmus
- opatrenie prijate danou krajinou k ochrane domáceho odvetvia pred dovozmi (najčastejšie clo alebo kvóta uvalená na tieto dovozy).
Formy protekcionizmu:
- Cla - daň zaťažená na dovozy. Hlavným účinkom je zvýšenie domácej produkcie ale zároveň vedie k znižovaniu spotreby. Clo zvyšuje cenu tovaru na domácom trhu nad úroveň cien na svetovom trhu. Odstránenie cla podnecuje domáce odvetvie do rastu produktivity a technickej úrovne. [2]
- Kvóty – určujú maximálny objem tovarov, ktorý možno za určené časové obdobie doviezť do krajiny. Dovoz niektorého tovaru možno zakázať t.j. určí sa nulová kvóta.[2]
Súčasným problémom ktorým sa EU zaoberá je zníženie kvót cukru pravdepodobne o 2,5 mil. ton Zníženie kvót nie je súčasťou rozsiahlej reformy cukrovarníckeho sektora, na ktorej sa ministri poľnohospodárstva EÚ dohodli v novembri minulého roka a na základe ktorej sa garantovaná cena cukru zníži v priebehu štyroch rokov o 36 %. Ide však o logický krok, ktorý by mal pomôcť obmedziť nadprodukciu cukru v únii. Najvýraznejšie obmedzenia produkcie pocítia Nemecko a Francúzsko. [8]
- Mimo colne bariéry - napr. zdravotne, akostne certifikáty a pod.
Účinky cla:
- podporuje tuzemsku neefektívnu výrobu,
- núti spotrebiteľa k tomu, že nákupy statku, ktorý bol zaťažený clom, znižujú až pod efektívnu úroveň
- zvyšujú príjmy vláde
Iba prvé dva z týchto účinkov vyvolávajú v ekonomike náklady neefektívnosti. [2]
Typickým príkladom na clo v súčasnosti je dovoz lacnej obuvi z Číny a ďalších ázijských krajín, proti ktorému sa chce Európska únia ubránila zavedením dodatočného cla. A od druhého aprílového týždňa pridávala k cene topánok z Číny a Vietnamu zvláštnu prirážku. Clá budú postupne rásť až na 19,4 percenta pre čínske topánky a 16,8 percenta pre vietnamské. Toto bezzubé opatrenie však sotva zabráni ďalšiemu zaplavovaniu európskeho trhu lacnou a nekvalitnou obuvou. Podľa Európskej komisie sa pre clá zdvihnú ceny topánok v Európe v prepočte maximálne o 45 korún [4]
V súčasnosti sa na Slovensku za rok ušije vyše 15,5 milióna párov obuvi. Približne 95 percent z toho však ide na vývoz. Zahraničné firmy k nám prišli najmä pre lacnejšiu pracovnú silu a väčšinu produkcie vyvážajú späť do západnej Európy. Podľa štatistík stoja topánky dovezené z Číny 3,5 eura (v prepočte 130 korún).Obuv vyrobená na Slovensku je na úplne inej kvalitatívnej úrovni ako ázijská obuv, ktorá zaplavuje európske trhy. Je však aj drahšia, preto si ju nie všetci Slováci môžu dovoliť. Zhruba 80 až 90 percent z nás kupuje zahraničné topánky, ktorých sa k nám ročne dovezie vyše 20 miliónov párov. Väčšina pochádza z Číny, Hongkongu, Turecka, Tajwanu a Vietnamu. [9]"

Obsahuje tabulky a schéma. Čistý text tvoří cca 4,5 strany. Práce částečně čerpá z: http://www.uniag.sk/SKOLA/rvv/doc/ddiz/2006/alfred_veselovski.pdf, http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/45C3D53D985168ACC1256D63003BF13D/
$FILE/Pr%C3%ADloha%202.rtf, http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=13&prm1=0&prm2=14&prm3=10766&od_den
=3&od_mesiac=3&od_rok=2006&do_den=17&do_mesiac=3&do_rok=2006&h_text=&pt=0&
page=2.