1.

Úvod

2.	Základný pojmový aparát

3.	Metodika merania nezamestnanosti

4.	Faktory ovplyvňujúce mieru zamestnanosti

5.	Analýza vývoja zamestnanosti v rámci Slovenskej republiky

“Rast zamestnanosti v prvom období (1995-1996)
V prvých rokoch skúmaného obdobia zamestnanosť prudko rástla, a tak koncom roka 1996 dosiahla svoje vtedajšie historické maximum. To bolo prekonané až v roku 2005. Na konci roka 1996 pracovalo v celom hospodárstve takmer 2,25 mil. osôb. Zamestnanosť rástla hlavne v službách a v priemysle. Neskôr sa však ukázalo, že takáto úroveň zamestnanosti bola neudržateľná.
Druhé obdobie (1997-1Q2000)- výrazné znižovanie umelo udržiavanej prezamestnanosti
Začiatkom roka 1997 začala zamestnanosť postupne klesať. Pokles v prvých dvoch rokoch nebol taký významný ako v nasledujúcom období 1999-2000, kedy už môžeme hovoriť o kríze na slovenskom trhu práce. So zmenou vlády a hospodárskej politiky na konci roka 1998 prišiel výrazný pokles zamestnanosti, ktorý vyvrcholil v rokoch 1999 a 2000. Ten bol spôsobený prevažne znížením zamestnanosti v sekundárnom sektore. Za jeho možné príčiny pokladáme dovtedy pretrvávajúcu prezamestnanosť v niektorých podnikoch a do istej miery aj nedostatočné vedomosti, či skúsenosti pri riadení podnikov. Úpadok v pôdohospodárstve a priemysle bol sprevádzaný aj stagnáciou v službách
Od druhého kvartálu 2000 zamestnanosť stabilne rastie
V poslednom období (2000-2005) sa situácia na trhu práce vyvíjala najpriaznivejšie. V roku 2000 sa zamestnanosť stabilizovala a začala postupne rásť. Trend rastu pokračoval až do konca sledovaného obdobia a v poslednom štvrťroku 2005 sa počet pracujúcich vyšplhal na historicky najvyššiu hodnotu. Paradoxom je, že hoci počet pracujúcich je na historickom maxime, miera zamestnanosti nedosahuje maximálne hodnoty. Dôvodom je zvyšujúci sa počet obyvateľov v produktívnom veku.
Rast zamestnanosti ovplyvnilo niekoľko faktorov:
1. vysoký rast ekonomiky, ktorý vplýval na rast zamestnanosti.
2. lepšie podnikateľské prostredie, na ktoré mala vplyv liberalizácia zákonníka práce, ktorá zvýšila flexibilitu na trhu práce.
Taktiež zmena v daňovom systéme, uskutočnená v roku 2004, pozitívne ovplyvnila expanziu firiem so zahraničnou majetkovou účasťou, a tým pádom aj rast zamestnanosti. Slovensku patrí v súčasnosti tridsiata siedma priečka v celosvetovom rebríčku zostavenom podľa indexu „zjednodušovanie podnikania“. Konštatuje to správa Svetovej Banky Doing bussines in 2006.
3. ďalším faktorom boli vyššie priame zahraničné investície (PZI). Práve v roku 2000, vďaka priaznivému investičnému prostrediu, začal masívnejší príliv priamych zahraničných investícií a v roku 2002 už podiel PZI na HDP dosiahol takmer 30%. Vplyv PZI na zamestnanosť skúmal napr. Mickiewitz a spol. (2000), ktorí potvrdili ich pozitívny účinok na rast zamestnanosti.
4. okrem nárastu pracovných miest v domácej ekonomike pôsobil na zvyšovanie zamestnanosti aj nárast počtu osôb pracujúcich v zahraničí, kde môžu prevažne mladí ľudia získavať skúsenosti a neskôr ich využiť na Slovensku.
Práve od roku 20005 sa už v časovom rade zamestnanosti začína výraznejšie prejavovať vplyv sezónnosti (pozri graf 4) a sezónne faktory postupne narastajú, čo svedčí o zvyšovaní pružnosti dopytu po práci. Zaujímavé je, že v údajoch spred roku 2000 nie je vplyv sezónnosti viditeľný."

Obsahuje grafy, tabulky a schémata. Čistý text dosahuje cca 10 stran.