Úvod

1.	Charakteristika obce

1.1	História obce

1.2	Súcasnosť obce

1.2.1

Historické pamiatky

1.2.2

Obyvateľstvo

1.2.3

Podnikateľská sféra

1.2.4

Prírodné podmienky

1.2.5

Infraštruktúra, životné prostredie

1.2.6

Kultúra a šport

1.2.7

Rozpočet

2.	Teoretické východiská marketingu služieb

2.1	Špecifické znaky služieb

2.1.1

Výrobok verzus služba

2.1.2

Vlastnosti služieb

2.2	Segmentácia trhu služieb

2.3	Spokojnosť so službami

2.3.1

Spôsoby zisťovania spokojnosti zákazníkov

2.3.2

Metódy merania spokojnosti

2.3.3

Spokojnosť a dôležitosť

2.3.4

Špecifické vlastnosti marketingu služieb

2.4	Marketing miest a obcí

2.4.1

Klasifikácia obce

2.4.2

Príčiny vzniku marketingu miest a obcí

2.4.3

Rámcové podmienky uplatňovania marketingu miest a obcí

2.4.4

Marketingový mix miest a obcí

2.4.5

Komunikácia verejnej správny s občianskou verejnosťou

3.	Metodika výskumu

3.1	Prípravná fáza

3.2	Realizačná fáza

4.	Analýza súčasnej situácie

4.1	Vyhodnotenie dotazníkov

4.2	Vyhodnotenie hypotéz

4.3	SWOT analýza

4.3.1

Silné stránky obce

4.3.2

Slabé stránky obce

4.3.3

Príležitosti obce

4.3.4

Ohrozenia obce

5	Návrhy a odporůčania

Záver
Zoznam použitej literatúry
Zoznam skratiek
Prehlásenie o využití výsledkov bakalárskej práce
Zoznam príloh

"2.3.1 Spôsoby zisťovania spokojnosti zákazníkov
Spôsobov, ako zistiť spokojnosť zákazníkov, je mnoho. Kotler uvádza 4 spôsoby, ako firma môže zisťovať mieru spokojnosti [12]:
 Systémy sťažností a návrhov – tieto systémy umožňujú zákazníkom vyjadriť návrh alebo sťažnosť organizácii, a to prostredníctvom schránok sťažností, „horúcich“ telefónnych liniek, zápisov do kníh sťažností a prianí alebo vyplnením rôznych formulárov. Tieto cenné informácie poskytujú organizácii podnety na zvýšenie spokojnosti ich zákazníkov. Tiež slúži k odstraňovaniu vzniknutých problémov v čo najkratšej dobe.
 Prieskumy spokojnosti zákazníkov – organizácie využívajú k zisťovaniu spokojnosti svojich zákazníkov pravidelné prieskumy, a to prostredníctvom dotazníkov. Na základe získaných odpovedí sa zisťuje spokojnosť zákazníkov a v prípade nespokojnosti ich príčiny. Zároveň v rámci zhromažďovania uvedených údajov je tiež vhodné získať informácie o pravdepodobnosti, že si zákazník opäť kúpi daný výrobok alebo službu a tiež, či výrobok alebo službu odporučí ďalšej osobe.
 Fiktívne nakupovanie – Tento spôsob zisťovania spokojnosti zákazníkov je postavený na najatí osoby, ktorá reprezentuje potenciálneho kupca. Ich úlohou je skúmať silné a slabé stránky predaja vlastných výrobkov a služieb, ale aj konkurenčných. Títo fiktívny zákazníci môžu hrať rôzne situácie (reklamácia) a následne sledovať reakcie personálu.
 Analýza stratených zákazníkov – podstatou tejto metódy je zisťovanie príčiny nespokojnosti zákazníkov, ktorý u nás prestali nakupovať určité výrobky alebo služby alebo dokonca prešli ku konkurencii. Veľmi dôležité je sledovať tiež podiel stratených zákazníkov k celkovému počtu – pokiaľ tento podiel rastie, svedčí to o nespokojnosti zákazníkov.
2.3.2 Metódy merania spokojnosti
Metódy merania spokojnosti sú súčasťou teórie spokojnosti zákazníkov. Medzi základné metódy merania spokojnosti patrí [5]:
□ metóda hodnotenia rovnocenných intervalov – táto metóda je založená na použití škály. Respondentovi nie je položená otázka, či súhlasí alebo nesúhlasí, jeho úlohou je triediť predložené tvrdenia podľa stupňa priaznivosti.
□ metóda súhrnného hodnotenia – alebo Likertova metóda, umožňuje respondentom vyjadriť mieru intenzity pocitu či postoja. Pre hodnotenie sa používa číselná (od 1 do 4 či 5), alebo verbálna škála (1 – úplne súhlasím, 2 – súhlasím, 3 – nesúhlasím, 4 – vôbec nesúhlasím).
□ sémantický diferenciál – metóda slúži k meraniu názorov a postojov. Respondent umiestňuje svoje kladné alebo záporné tvrdenia na 5 alebo 7 stupňovej škále (prostredný stupeň predstavuje neutrálny postoj). Zo získaných hodnôt sa počíta aritmetický priemer alebo medián.
□ metóda Tri:M – Je určená k skúmaniu problematiky udržania zákazníkov. Jej základom je analýza vzťahu medzi významnosťou faktorov, spokojnosti jednotlivých faktorov a vernosti zákazníkov. Hodnotenie prebieha v desaťstupňovej ordinálnej škále.
□ meranie vernosti zákazníkov – spokojnosť zákazníkov s výrobkom alebo službou môžme merať prostredníctvom tzv. vernosti. Existujú tri spôsoby merania vernosti značke:
 meranie vernosti pomocou sledovania opakovaných nákupov,
 meranie vernosti na základe podielu prijatia a odmietnutia značky,
 meranie vernosti pomocou škálových postojov.
• metóda vnímaných diferencií (spokojnosť a dôležitosť)"

Obsahuje tabulky a grafy, v čistém textu se jedná o cca 52 stran.