1.	Vymezení základní terminologie

1.1	Teorie delikvence a kriminality

1.2	Příčiny kriminality

1.3	Druhy trestné činnosti

1.4	Pachatelé trestné činnosti

2.	Trestná činnost mládeže

2.1	Příčiny trestné činnosti mládeže

2.1.1

Osobnostní kriminogenní faktory

2.1.2

Sociální kriminogenní faktory

2.1.3

Vývojové zvláštnosti období dospívání

2.1.4

Volný čas

3.	Prevence kriminality

3.1	Systém a druhy prevence

3.2	Preventivní prostředky

3.3	Strategie prevence kriminality

3.3.1

Priority Strategie prevence kriminality na roky 2007 – 2010

3.4	Legislativní zabezpečení prevence kriminality

3.5	Preventivní programy

4.	Úloha Policie při realizování prevence kriminality

4.1	Oddělení prevence kanceláře prezidenta policejního sboru

4.2	Ministerstvo vnitra Slovenské republiky

4.3	Krajské ředitelství policejního sboru v Banské Bystrici

4.4	Okresní ředitelství policejního sboru v Žiaru nad Hronom

4.4.1

Preventivní aktivity Okresního ředitelství policejního sboru v Žiaru nad Hronom pro mateřské a základní školy

4.4.2

Preventivní aktivity Okresního ředitelství policejního sboru v Žiaru nad Hronom pro střední školy

4.4.3

Další aktivity

5	Preventivní programy realizované v okresech Žiar nad Hronom, Žarnovica a Bánská Štiavnica

5.1	Policista, můj kamarád

5.2	Poznávám a vím

5.3	Nebojme se prevence

5.4	Řekne nám to pohádka

5.5	Prevence – nové trendy

5.6	Společný den seznámení

5.7	Umím se chovat

6	Analýza trestné činnosti mládeže v okresech Žiar nad Hronom, Žarnovica a Banská Štiavnica

7	Projekt výzkumu

7.1	Předmět výzkumu

7.2	Cíl výzkumu

7.3	Úlohy výzkumu

7.4	Hypotézy výzkumu

7.5	Výzkumné metody

7.6	Charakteristika výzkumného vzorku

"3 TRESTNÁ ČINNOSŤ MLÁDEŽE

Rastúca kriminalita mládeže súvisí s absenciou autentického hodnotového systému, minimalizovaním možností voľnočasových aktivít. Ďalším faktorom je nepripravenosť mladej generácie na stratifikáciu spoločnosti. Mladí ju vidia iba ako sociálnu nerovnosť. V snahe vyrovnať sa dochádza ku kriminálnym činom. Kriminalita bezprostredne súvisí s rastúcou nezamestnanosťou, ale aj s benevolenciou sociálnej politiky. 14-15 roční mladí ľudia opúšťajú školy a radšej berú podporu. Grupujú sa do skupín, z ktorých vzniká kriminálne podhubie.
Platný trestný zákon č. 300/2005 uvádza v § 95, že mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný. V ustanovení § 94 vymedzuje vekovú kategóriu mladistvý ako „osobu, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku .“
V kriminologickej praxi sa okrem týchto vekovo vymedzených vekových kategórií rozlišujú kategórie deti (predškolského veku, mladšieho a staršieho školského veku) a termín mladí dospelí, čím sa myslia osoby, ktoré už dosiahli osemnásť rokov, ale nie sú staršie ako dvadsaťpät rokov. Nevhodne mravne vybavený mladý človek býva pri páchaní trestnej, či sociálno-patologickej činnosti často pod vplyvom silných skupinových mechanizmov. Nezriedka sa stáva, že páchateľ v určitej kriminogénnej situácií je vlastne súhrou okolností dovedený k uskutočneniu činu, ktorý by ho často samého ani nenapadol.
Trestná činnosť je často výrazne spojená s potrebou mladých ľudí prežívať svoj čas v skupine rovesníkov. Združovanie sa do priateľských skupín je prirodzená potreba mladých ľudí, ktorá napomáha k dotváraniu osobnosti mladého človeka v pozitívnom ale aj v negatívnom smere . Antisociálna činnosť mladistvých je vo veľkom množstve prípadov páchaná v skupinách alebo dvojiciach. Typickými rysmi trestnej činnosti mladistvých je nedostatočná plánovitosť prípravy deliktu, ako aj neadekvátnosť ich jednania, čo vyplýva na jednej strane z ich menších životných skúseností a výraznej mladíckej snahy dosiahnuť vytýčené ciele, nech už sú akejkoľvek podoby, na druhej strane z neschopnosti odložiť uspokojenie svojich potrieb na neskoršiu dobu. Medzi najčastejšie prejavy trestnej činnosti mládeže v modernej spoločnosti patrí vandalizmus. Ďalším agresívnym javom je šikanovanie, ktoré sa často vyskytuje u mladistvých, ale aj u ďalších vekových skupín mládeže v podmienkach určitých relatívne izolovaných prostredí (internáty, vojenské útvary, nemocnice a i.). Mladiství bývajú pomerne často stíhaní pre trestný čin lúpeže, ktorý do značnej miery vychádza z rovnakých potrieb ako šikanovanie, či vandalizmus. Typickým deliktom mladistvých v oblasti mravnostnej delikvencie je pohlavné zneužívanie."