"3.3.1.2 Seniorská edukácia

Vlastnej seniorskej edukácii sa budeme venovať v samostanej kapitole.

3.3.1.3 Proseniorská edukácia

Proseniorská edukácia je zameraná na všetky vekové skupiny. Svoju pozornosť upriamuje na medzigeneračné porozumenie, vzťahy a hodnoty, ktoré preferuje spoločnosť k obdobiu staroby.
Ak by sme sa pozreli na vývoj kultúry rôznych civilizácií v závislosti od vzťahu jednotlivca k spoločnosti, našli by sme mnoho odlišností. Napríklad kultúra východných civilizácií zdôrazňuje vzťah jednotlivca k spoločnosti, naproti tomu európske civilizácie sa postupne orientujú na nezávislosť a autonómiu jedinca. Väzby medzi jednotlivými generáciami v spoločnosti sú popretŕhané. Najmä mladí ľudia sa separujú od starších. Vnímajú ich ako príťaž a vytvárajú si predsudky o tom, čo starší človek môže, smie, čo by mal a nemal. Dôsledkom tohto stavu je izolácia a samota, ktorú musia znášajú najmä starí ľudia.
Deformácia medzigeneračných vzťahov môže viesť k vzniku javu, ktorý označujeme ako ageizmus. Ide o diskrimináciu starších ľudí na základe veku a môže mať nasledovnú podoby:
„- kariérový ageizmus – možnosť postupu v pracovnej kariére v určitom veku, resp. možnosť zotrvať v istej pracovnej funkcii v určitom veku,
-ageizmus v prijímaní do zamestnania – keď už v základných kritériách na určité pracovné miesto je vek, predstavujúci ¼ pracovnej kariéry človeka,
-ageizmus vo vzťahu k nezamestnaným v preddôchodkovom veku – keď po 50 roku života sú minimálne šance nájsť pracovné miesto zodpovedajúce kvalifikácii alebo vôbec nejaké,
-ageizmus vo vzťahu k zaraďovaniu do aktivít podporujúcich profesijný rast – vzdelávanie, odborné stretnutia a pobyty, ...“
V súčasnosti je oblasť proseniorskej edukácie viac výzvou ako zámerným edukačným pôsobením a orientuje sa na aktivity zamerané na seniora ako jednotlivca, na rodinu, komunitu a spoločnosť vo vzťahu k seniorovi.

3.4 Seniorská edukácia

Súčasné zmeny vo vekovej štruktúre populácie vytvárajú potrebu rozšíriť záujem odborníkov z oblasti výchovy a vzdelávania o ďalšiu vekovú kategóriu. Ako sme viackrát spomínali, seniori už nie sú minoritou postavenou na okraj záujmu spoločnosti, ale stávajú sa rovnako zaujímavým objektom edukačných aktivít tak, ako mladšie vekové vrstvy obyvateľstva. Napriek tomu, sa môžeme stretnúť s otázkou či je, alebo nie je človek v dôchodkovom veku vychovávateľný a vzdelávateľný.
Domnievame sa, že táto polemika je bezpredmetná, pretože „každý senior je totiž schopný vplyvom sociálnych faktorov z prostredia a vlastnou aktivitou pretvárať, formovať a kultivovať svoju vlastnú osobnosť“ . Je teda vychovávateľný a vzdelávateľný. Ako dôkaz toho, že „senior je vo svojej rozumovej psychomotorickej i afektívnej podstate meniteľný uvádzame niekoľko signifikantov:
-seniori majú prirodzenú potrebu ďalej sa (seba)vzdelávať v rôznych sférach prírodného, kultúrneho a spoločenského diania,
- proces (seba)výchovy umožňuje seniorom pohotovejšie a efektívnejšie riešiť rôzne životné situácie a zčasti aj zvyšovať ich vlastnú životnú úroveň,
- seniori chcú dokázať samým sebe i ostatným, že ešte stále sú schopní a pripravení učiť sa,
- do určitej miery si jednotlivci v treťom veku uvedomujú, že so systémom poznatkov zo svojich školských čias si v dnešnej postmodernej dobe už nevystačia,
- efektívnosť samostatnej vlastnej seniorskej edukácie závisí taktiež od toho, do akej miery boli pozitívne vplyvy stimulované a negatívne inhibované, ako aj od vnútornej a vonkajšej motivácie...“

Tato práce obsahuje tabulky, grafy a schémata. Čistého textu v práci je cca 47 stran.
Práce je kompilačního charakteru. Čerpá ze zdroje: http://sk.wikipedia.org/wiki/Vzdel%C3%A1vanie