1.

Úvod

2.	Analýza konfliktu – príčiny, riešenie a dopad na medzinárodnú a domácu scénu

3.

Záver

"Ak by sme chceli hovoriť o dopadoch na medzinárodnú scénu, tak spočiatku, teda od roku 1947, bol tento konflikt čisto regionálny. Keďže však v dnešnej dobe, India aj Pakistan vlastnia nukleárne zbrane, ktoré môžu použiť na svojho protivníka, stáva sa globálnym problémom ohrozujúcim globálnu bezpečnosť. Tento konflikt sa môže stať podnetom k celosvetovej nukleárnej vojne. Minimálne k zničeniu Pakistanu, ktorý by neprežil, keďže India má arzenál nukleárnych zbraní asi trojnásobne väčší ako Pakistan a zmiatla by Pakistan z povrchu zemského. Následné vlny utečencov by zaplavili okolité štáty, nastala by svetová recesia a nedostatok potravín vo svete. Ďalší problém môže nastať kvôli moslimskej majorite a celosvetovému boju proti terorizmu, keďže Kašmír sa tak stáva potenicálnym zdrojom a rodiskom pre radikálnych teroristov, ktorí bojujú džihád alebo iných extrémistických skupín. Je potenciálnou hrozbou a postoje iných štátov voči nemu sa môžu zmeniť z priateľských či neutrálnych na nepriateľské.
Pri riešení tohto konfliktu India zastáva postoj neinternalizácie tohto konfliktu, zatiaľ čo Pakistan presne opačné stanovisko, teda aj vstup tretej strany do mediačných procesov. Problematické je riešenie hraníc a to či bude Kašmír rozdelený. Táto otázka je stále nezodpovedaná, keďže
Možnosť riešenia tohto konfliktu – rozdelenie podľa Kontrolnej línie, teda terajšie status quo– Indiou a medzinárodne akceptovanej – je v rozpore s pakistanskými predstavami. Autonómia Kašmírskeho údolia obývaného drvivou väčšinou moslimov neprichádza do úvahy, keďže v okolitých štátoch by znamenala nástup autonomistických snáh zo strany miestnych menšín. Ani jedna zo zainteresovaných strán nie je ochotná povoliť samostatnosť Kašmíru a aj obyvatelia, ktorí sa chcú pripojiť k Pakistanu či Indii by neboli spokojní. Pripojenie Kašmíru k Indii či Pakistanu je nemysliteľné a nemožné, druhá strana by nikdy nedovolia takýto scenár kvôli strate svojich území. Najlepšou možnosoťu by sa mohla javiť nezávislosť pre Kašmírske údolie, ktoré by však bez zahraničnej pomoci nebolo ekonomicky schopné prežiť. Riešenie rozdelenia Kašmíru podľa rieky Chenab by pripojilo väčšinu oblasti s moslimským obyvateľstvom k Pakistanu a znamenalo by víťazstvo pakistanskej strany v tomto dlhodobom konflikte. Takže Kašmír je v bezvýchodiskovom postavení, keď sa vlastne očakáva, že o jeho osude rozhodnú dva okolité štáty. Diplomatické riešnie konfliktu sa ani za vyše 60 rokov od začiatku nenašlo. A hoci v roku 2006 dochádzalo k zlepšovaniu vzťahov a snahám o vyriešenie tohto konfliktu zo strany Pakistanu a aj Indie, rok 2008 zaznamenal recesiu v riešení situácie kvôli tomu, že indská vláda darovala hinduistom pozemky na výstavbu svätyne, čo pobúrilo moslimov. Vláda síce už rozhodnutie stiahla, ale násilnosti medzi hinduistami a moslimami tým nezastavila."