1.	Základná charakteristíka

2.	Skladba vírómu nukleovej kyseliny

3.	Patogenéza

4.

Ľudia

5.

Latencia

6.	Epidemiológia

7.	Klinické príznaky príznaky

8.	Laboratórna diagnostika

9.

Terapia

"Ľudia
Poznáme dva ľudské polyomavírusy BK (BKV) a JC (JCV)
Vírus BK - častá infekcia v detskom veku , epitel obličiek
Vírus JC – častá infekcia v detskom veku, obličky , mozog
Pri prirodzenej infekcii polyomavírusom ľudí vírus vstupuje do organizmu dých.cestami. Pri rozmnožovaní vírusu na príslušnej sliznici nastáva virémia , pričom sa vírus nachádza v B-lymfocytoch a v makrofágoch. DNA ľudského vírusu BK možno nájsť v slezine a v kostnej dreni. Vo väčšine prípadov je však minimálna. Vírus BK pretrváva v latentnej forme, pričom sa dokazuje prítomnosť jeho DNA v B-lymfocytoch a v oblyčkách. Pri imunitných defektoch alebo pri imunosupresii (potlačenie obranyschopnost imunitného systému) sa výrus reaktivuje. Po reaktivácii sa vírus rozmnožuje v močových cestách ako hemoragická cystitída, alebo tubulárna nefritýda. Replikácia vírusu BK sa zisťuje v uroteli, pričom sa vírus vylučuje do moču. Na rozdiel od vírusu Bk , vírus JC pretrváva najmä v bunkách oligodendroglia v bielej hmote mozgu, kde sa reaktivuje pri imunosupresii.. Intravenózne podanie vírusu myšiam vyvoláva nádory mozgu a pankreasu.

Latencia
Latentná infekcia B-lymfocytov a mononukleárnych buniek vírusmi BK a JC je vysoko pravdepodobná , presný mechanizmus ich pretvárania , ani spôsob ich replikácie nie sú presne známe. DNA vírusu BK sa nachádza najmä v tonzilách (mandliach) a v epiteli obličiek. Ešte menej je jasný mechanizmus preniku vírusu JC do mozgu a spôsob jeho pretrvávania v bunkách oligodendroglie bielej hmoty . Pretrvávanie JC bolo ešte dokázané aj v slinách a v nosohltane, menej často –obličky.

Epidemiológia
Sérokonverzia (prvotný vznik protilátok špecifivkých na určitý antigén v org.) k protilátkam proti vírusom BK alebo JC nastáva vo veku do 5 rokov v približne 10 % všetkých detí. V dospelom veku však premorenosť dosahuje až 80% , čo svedčí o ubikvitárnosti oboch ľudských polyomavírusov. Oba vírusy sa najpravdepodobnejšie prenášajú cez horný dýchací trakt, alebo orálnou cestou. U imunokompetentných jedincov býva infekcia bez typických príznakov. Môže sa vyskytnúť horúčkové ochorenie s príznakmi zápalu dýchacích ciest , nosohltanu, alebo močového mechúra. (cystitýda).Vírus sa môže vylučovať močom, alebo slinami. V 60 rokoch min. storočia keď bolo zavedené očkovanie živou očkovacou látkou proti poliomyelitíde, bola vakcína spočiatku kontaminovaná vírusom SV40 pochádzajúcim z buniek kultúr opíc Macaccus rhessus. Prípadný negatívny dopad tejto poľutovania hodnej udalosti pre zdravie asi 30 miliónov detí očkovaných kontaminovanou vakcínou avšak nebol presvedčivo preukázaný."

PRÁCE BYLA UVOLNĚNA BEZ NÁROKU NA HONORÁŘ