1.	Podstata verejného sektora. Verejný sektor a verejný záujem.

2.	Efektívnosť verejného sektora a metódy objektivizácie verejných potrieb.

3.	Otázky financovania verejného sektora. Štátny rozpočet nástroj stabilizácie ekonomiky

4.	Podstata financovania verejných statkov v regióne. Štruktúra a ekonomická podstata príjmov regiónu.

5.	Verejné výdavky a ich financovanie. Verejné výdavky a verejný sektor tendencie vo vývoji verejných výdavkov.

6.	Verejná správa a jej vymedzenie. Verejná správa ako správna činnosť v rozsahu prikázanej pôsobnosti a právomoci.

7.	Vymedzenie územnej samosprávy, lokálna a regionálna úroveň územnej samosprávy, jej charakteristické znaky.

8.	Verejná správa, právne formy štátnych orgánov, samosprávnych politických a iných orgánov, zákonodarná moc.

9.	Orgány územnej a záujmovej samosprávy. Verejnoprávne korporácie, poradné orgány.

10.	Výkon samosprávy obce, priame hlasovanie obyvateľov – nepriame, orgánmi obce, verejné zhromaždenie obyvateľov obce, orgány obce a ich kompetencie.

11.	Východiská decentralizačného procesu vo verejnej správe. Makroekonomické a mikroekonomické dôvody decentralizácie.

12.	Základné pravidlá rozpočtového hospodárenia – časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov.

13.	Druhá etapa reformy. Varianty počtu vyšších územných celkov.

14.	Finančná decentralizácia. Finančné hospodárenie samosprávy. Daňovo-transferový mechanizmus vo vzťahu k samosprávam.

15.	Rozpočtový proces pri financovaní verejnej spotreby. Rozpočtové výdavky na verejnú spotrebu a rozpočtový proces.

16.	Model fiškálnej decentralizácie, vertikálny model, jeho charakteristika a smery peňažných prostriedkov.

17.	Verejné obstarávanie a jeho charakteristika.

18.	Verejné služby – podstata, odlišnosti od neverejných služieb, princíp poskytovania verejných služieb.

19.	Ekonomická podstata, vymedzenie, ciele a funkcie sociálnych služieb. Kategorizácia sociálnych služieb.

20.	Základné právne normy zaoberajúce sa poskytovaním sociálnych služieb v podmienkach SR.

21.	Identita verejnej správy. Verejná správa ako oblasť spoločenskej reality.

22.	Verejný sektor ako oblasť spoločenskej reality, ako podsystém sfér spoločenského života, ako časť ekonomiky. 23. Ekonomická podstata verejnoprospešných služieb, Verejnoporospešné subjekty. Spoločné znaky organizácií tretieho sektora

24.	Subjekty poskytovania verejných služieb. Vzťah medzi jednotlivými subjektmi pri poskytovaní služieb.

25.	Príčiny existencie verejného sektora. Externalita. 26. Teória verejnej voľby, subjekty verejnej voľby, verejný sektor a byrokracia, možnosti reformy byrokracie.

27.	Charakterizujte sociálny rozvoj, uveďte základné oblasti sociálneho rozvoja regiónov.

28.	Pracovné vzťahy vo verejnej správe – podstata a osobitosti výkonu štátnej služby.

29.	Odplatnosť výkonu verejnej správy. Inštitút správnych poplatkov.

30.	Postavenie verejnej správy v integrovanom rozvoji vidieka. Vysvetlite v rámci integrovaného rozvoja vidieka pojmy: partnerstvo, stratégia, financovanie, implementácia.

"Tendencia neefektívnosti verejného sektora je hlavným prejavom jeho zlyhania i zlyhania štátu a verejnej správy.
Efektívnosť verejného sektora – verejné financie majú zabezpečiť zdroje financovania verejného sektora, hospodárne a efektívne využívanie týchto prostriedkov vo verejnom sektore. Súčasne disponibilné finančné prostriedky rozpočtovej sústavy sú limitujúcim faktorom veľkosti, štruktúry a ďalšieho rozvoja verejného sektora. Paretovská efektívnosť – ekonomické rozhodnutie je efektívne vtedy, keď už nemôže nastať zmena, pri ktorej by niektorý subjekt získal, pričom by iné subjekty nestratili. Vo verejnom sektore je teda efektívne také riešenie, keď rastie úžitok aspoň jednému jedincovi a pritom ostáva úžitok nezmenený.Uvedené chápanie efektívnosti vychádza z nesledujúcich predpokladov:
- hospodárnosti – pri alokácií finančných prostriedkov do verejného sektora
- individuálneho úžitku – každý jednotlivec má iný pocit úžitku, uspokojenia svojich potrireb
- kolektívneho úžitku –n (individualistického) pričom ide vlastne o súhrn individuálnych úžitkov
Efektívnosť Verejného sektora je výsledkom vzťahu medzi veľkosťou vstupov do verejného sektora a veľkosti výstupov verejného sektora, pričom vo verejnom sektore objektívne pôsobí tendencia k neefektívnosti. To je podmienené aj tým, že vo verejnom sektore nepôsobí kategória zisku, produkty verejného sektora sa nepredávajú za trhovú cenu, avšak vstupy sa nakupujú za trhové ceny. Preferuje sa predovšetkým úžitok z produkcie ver. Sektora pre občanov, pritom úžitok je veľmi individuálny. Vo ver. Sektore sa prejavuje tendencia k maximalizácií vstupov a k minimalizácií výstupov, nie je vyvýjaný tlak na znižovanie nákladov. Preto sa niektoré produkty ver. Sektora zabezpečujú pomocou súkromného sektora.
Leibensteinovská X-efektívnosť – v organizáciách spravovaných štátom, dochádza často k strate na efektívnosti v dôsledku toho, že manažment nemá motiváciu efektívne riadiť v oblasti nákladov. Produkčné náklady nie sú závislé len na použitej technológií ale i na úsilí organizácie znižovať náklady. Ak sa znížia náklady o jednotku, celkový rozpočet sa zníži o jednotku, nie ako v súkromnom sektore je pri znížení nakladov o jednotku zvýšia sa o jednotku jej zisky.

Na efektívnosť verejného sektora pôsobia tieto faktory:
Usporiadanie spoločnosti – demokratizácia , verejné rozhodovanie o veľkosti , štruktúre a spôsobe financovania verejného sektora, úroveň verejnej kontroly
Fungovanie trhového mechanizmu – musí vytvárať konkurenčné prostredie aj pri poskytovaní verejných služieb
Konkurenčné prostredie – je významným faktorom zvyšovania efektívnosti a kvality
Financovanie verejného sektora – má za úlohu nájsť vhodné kritériá efektívnej alokácie verejných prostriedkov
Systém riadenia verejného sektora – ktoré subjektom je verejná správa zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní kvality a efektívnosti poskytovaných verejných služieb
Vedecký prístup – pri riadení procesov prebiehajúcich vo verejnom sektore je u nás stále nedocenený a málo sa využíva

Pri objektivizácií výdavkov na verejný sektor sa využíva najmä:
Komparatívne metódy – založené na územnej alebo inštitucionálnej komparácií nákladov na produkciu konkrétnych verejných statkov
Metódy noriem, normatívov a limitov – ktoré vycházajú z kalkulácie nákladov na jednotku výkonu vo verejnom sektore. Možno ich využiť najmä pri hromadnom poskytovaní kolektívnych statkov, pričom by mali zabezpečiť určitý štandard kvalitu
Metóda nákladu a úžitku – ktorý sa môže používať pre objektivizáciu prostriedkov vynakladaných na financovanie verejného sektora."

Čistý text dosahuje cca 111 stran. Práce obsahuje tabulky a schémata.
Práce obsahuje množství překlepů.
Práce čerpá z nepřiznaných zdrojů: http://www.cvmpsvr.sk/projekty/8/Funkcia_manazmentu_verejnej_spravy.doc.; http://nechodimnaprednasky.sk/stiahnut/prednasku/831/187392.
Text otázky 18 se opakuje v otázce 24.