0.

ÚVOD

1.	Počítačová podpora dizajnu

1.1.	Počítačová podpora návrhu – (Computer Aided Design)

1.2.	Rozdelenie CAD softvérov

1.3.	Počítačové modely a modelovanie

1.3.1.

Drôtový model

1.3.2.

Plošný model

1.3.3.

Objemový model

1.4.	Reprezentácia objektu modelu pomocou hraníc

1.5.	Reprezentácia modelu geometrickými telesami

1.6.	Hybridný model

1.7.	Feature modely a modelovanie

1.8.	Techniky modelovania

1.8.1.

Vytvorenie prvotného modelu

1.8.2.

Funkcia možné vykonávať na jednom modeli

1.8.3.

Funkcie vykonávané medzi modelmi

2.	Počítačová podpora výroby

2.1.	Systémy počítačovej podpory výroby

2.2.	Rozdelenie systémov počítačovej podpory výroby

2.3.	Postprocesory

2.4.	Frézovanie tvarových plôch

2.5.	Frézovanie jedným ťahom

2.6.	Rezné podmienky počítačovej podpory výroby

2.7.	Trendy a predpokladaný vývoj v CAM oblasti

3.	Aplikácia počítačovej podpory v oblasti automobilového priemyslu

3.1.	Softvér I-Deas

3.2.	Pro/ENGINEER

3.2.1.

Pro/ENGINEER Foundation XE

3.2.2.

Solid modeling v Pro/ENGINEER Foundation XE

3.2.3.

Mechanické navrhovanie

3.4.	Systém CATIA

3.4.1.

Platformy v softvéry CATIA

3.4.2.

Štruktúrovanie aplikácií v softvéry CATIA

3.4.3.

Mechanická konštrukcia

3.4.4.

Inžinierske analýzy súčiastok a mechanizmov

3.4.5.

Syntéza modelu

3.4.6.

Oblasti použitia

3.5.	SolidWorks

3.5.1.

Funkcie softvéru SolidWorks

3.5.2.

Vybrané funkcie v softvéry SolidWorks

3.6.	Autodesk Inventor

4.	Prínosy aplikácie počítačovej podpory v oblasti automobilového priemyslu

4.1.	Výroba automobilu v minulosti

4.1.1.

Získanie tvaru modelu – hlinený model

4.1.2.

Kopírovanie tvaru z prototypu do polovýrobku

4.2.	Výroba automobilu dnes

4.3.	Výroba modelu prostredníctvom CAD systému

4.4.	Kopírovanie – prenesenie tvaru z modelu do polotovaru

4.5.	Prínosy v automobilovom vývoji zavedením CAD/CAM aplikácií

5.

Záver

"2.5 Frézovanie jedným ťahom
Ide o proces, ktorý svojou podobnosťou pripomína predchádzajúcu taktiku. Jej využitie sa mnohokrát vyskytuje pri frézovaní rohu. Od predchádzajúcej taktiky sa odlišuje tým, že fréza prechádza po makete jedným ťahom, akoby perom. Preto sa označuje toto frézovanie aj „frézovanie perom“.
2.6 Rezné podmienky počítačovej podpory výroby
Najvýhodnejším spôsobom ako navrhnúť rezné podmienky je využiť počítačovú podporu, ktorá bola základom pre zrod tzv. optimalizačným softvérom. Tieto softvéry používajú matematické metódy stanovenia rezných parametrov [2].
V spojitosti s integráciou do systému CAM ich môžeme rozdeliť na:
• Samostatné optimalizačné softvéry, ktorých vypracovanie prevažne je možné v niektorých zo štandardných programovacích jazykoch ako napr. Basic, C++, Turbo Pascal, Delphi a i. Rezné parametre sú výsledným efektom a musia sa ručne zadávať do NC programu ,
• spolupracujúce optimalizačné softvéry, ktorých vypracovanie podobne ako u samostatných optimalizačných softvéroch sa uskutočňuje v niektorých z programovacích jazykov, pri ktorých sa rezné parametre dokážu integrovať do NC programu napr. úpravou NC programu a pod. optimalizačné softvéry začlenené do systémov CAM, kde rovno v CAM prostredí sa nachádza modul pre optimalizáciu rezných parametrov. Na obr. (doplň si) je prototyp optimalizačného softvéru animujúceho proces frézovania a zároveň zaznamenáva chod rezných síl. Optimalizovaný NC program je výsledným efektom tohto procesu, v ktorom sú integrované funkcie posuvu (F), aby sa chod rezných síl kolísal čo najmenej [2].

2.7 Trendy a predpokladaný vývoj v CAM oblasti
Výrobcovia sú donútení využívať technológie CAD/CAM/CAE v čo najvyššom možnom rozsahu z dôvodu zvyšujúcich sa požiadaviek na udržanie úrovne konkurencieschopnosti výrobkov. V blízkom budúcne možno čakať aj tento trend. Bezdôvodné znižovanie efektivity využitia novodobých nástrojov vo firmách a zároveň i efektivity celého komplexu začleneného do systému CA je spôsobené využívaním iba jedinej zložky z uvedeného reťazca ako napr. zanedbanie alebo celkové vynechanie nadväzujúcich zložiek, ktoré podporujú výrobu CAM .

V blízkej budúcnosti systémov CAM môžeme očakávať prosperitu nasledovných trendov:
• podporiť výrobu v oblastiach strojárskej technológie prostredníctvom produkcie modulov napr. zváraním, montážou, tvárnením...,
• tvorba užívateľských databáz rezných podmienok, nástrojov a pod.,
• využitie štandardu STEP (Standard for the Exchange of Product) pre preberanie modelu špecializovanými CAM systémami z CAD systémov,
• z oblasti teórií technológie, obrábania sústružením, frézovaním, brúsením do jednotlivých modulov zapracovávať najnovšie výsledky výskumu (počítačová podpora technológií suchého, tvrdého a rýchlostného obrábania, obrábania po čiarach atď.),"

Čistý text dosahuje cca 23 stran. Práce obsahuje schémata, grafiku a fotografie.
Slovenská technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave; Ústav výrobných technológií.