1.	Hra jako součást vyučovací hodiny

2.	Příklady ve výuce

2.1	Občanská výchova - soudnictví

2.2	Pracovní vyučování – vaření

3.	Přínosy tvůrčí dramatiky

"Školská praxe potvrdzuje, že ak žiakovi nie je niečo jasné, nemá to rád. Ale ak mu učiteľ ukáže, resp. naznačuje cestu hľadania, riešenia, napr. cestou hry, žiak to nebude chápať ako príťaž alebo námahu, ale skôr ako zábavu. Hra sa však nesmie považovať za akýsi umelý doplnok vyučovacej hodiny „ak sa zvýši čas“. Hra musí byť zakomponovaná do vyučovacej hodiny ako jej súčasť, čiže sa využíva s jasným didaktickým cieľom, so zrejmým úmyslom, ináč by stratila na význame, znehodnotila by sa jej možnosť využitia, nepriniesla by efekt. Táto metóda v pedagogike je hodnotená aj ako alternatívna metóda. Pre všetkých žiakov, t. j. bez mentálneho rozdielu táto metóda predstavuje voľnú, hlavne prirodzenú metódu, v ktorej sa prejaví individuálna spontánnosť vnemu, pamäti, stupňa osvojovania. Podmienkou pri zostavovaní metodického postupu hry, je rozplánovanie učiteľom metódy na systém postupne sa nadväzujúcich krokov. Ján Grác vo svojom odbornom článku upozornil, že „... výchova je predovšetkým vzťahotvorným procesom, zatiaľ čo vzdelávanie výkonotvorným procesom alebo jednoducho povedané, vychovávať znamená predovšetkým utvárať vzťah človeka k niekomu či k niečomu, zatiaľ čo vzdelávať znamená uspôsobovať človeka k takému či onakému psychickému či fyzickému výkonu.“ Ante Vukasovič je toho názoru, že „...napriek snahám vyčleniť metodiku zo systému pedagogickej vedy, je hlboko zakotvená v pedagogike ako jedna z jej hlavných disciplín. Fenomén výchovy je čin, akt alebo proces tvorby človeka ako ľudského bytia, čo predstavuje predmet pedagogickej vedy.“
Metódu hry nemusíme využívať iba na hodinách literatúry, ale ju môžeme zakomponovať do vyučovacej hodiny aj iných predmetov. Napríklad v občianskej výchove – tematický celok „Súdnictvo“, 8. ročník. V tomto prípade si učiteľ musí nachystať presný scenár vyučovacej hodiny aj s obsadením postáv a to: sudca, žalobca, obvinený, obhajca. Sú to postavy, ktoré majú určitý prejav a riešia konkrétny problém, ktorý treba vopred vysvetliť a stručne ho napísať na tabuľu. U žiakov s mentálnym postihnutím nie je problém zadefinovať, pretože väčšinou žijú v komunite, kde je množstvo problémov verejne komentovaných. Aby si to žiaci vedeli zahrať. Je dobré prebrať a nahrať súdne pojednávanie z nejakého filmu alebo dokumentu, na základe čoho žiaci napodobňujú správanie postáv a vkladajú do nich aj svoje predstavy. Túto metódu hry môžeme nazvať inscenačnou formou, kedy inscenujú učivo a tým si osvojujú vzdelávacie termíny. Irena Lokšová vo svojej odbornej publikácii o situačnej metóde tvrdí, že: „ Jej podstata spočíva v tom, že niektoré alebo všetci žiaci v triede budú hrať (inscenovať) určité role. Výhodou tejto metódy je (okrem jej dynamickosti) výraznejšie emocionálne zaangažovanie detí.“ "