1.	Speciální školství a legislativa

1.1	Zákon o integraci

2.	Alternativní metody

2.1	Historie alternativních metod

2.2	Role alternativní metody ve vzdělávání zdravotně postižených žáků

3.	Školní úspěšnost a neúspěšnost

4.	Neprospívající žák - příklady

4.1	Citová deprivace

5.	Klasifikace zdravotně postižených žáků

6.	Poruchy učení

6.1

Dyslexie

6.2

Dysgrafie

6.3	Dysortografie

6.4	Dyskalkulie

"Zdravotne postihnutí žiaci zo zákona podliehajú klasifikácii, pokiaľ sa nedohodne pedagogická rada príslušnej školy o klasifikácii nejak inak. Aj samotní žiaci chcú byť hodnotení, pretože v hodnotení je obsiahnutá pochvala ich osobnosti a schopností. Žiak pociťuje, že niekto si ho všíma a niekto mu venuje pozornosť. Pre špeciálne školstvo platí rovnako ako pre klasický typ školy, že žiaci očakávajú hodnotenie. V špeciálnom školstve najväčším problémom v dôsledku rôznorodých porúch je naučiť žiaka čítať, písať, počítať. V súvislosti s edukáciou v tomto smere je potrebné poukázať na tieto druhy porúch. Ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu (napr. vstupom do školy). Takéto poruchy učenia môžu život žiaka veľmi negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, prípadne úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie. Špecifické poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie, je širší pojem než iba pojem vývojovej dyslexie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom, matematikou, prípadne o nedostatok organizačných alebo jazykových schopností. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. „ Diagnostika porúch učenia je náročná a vyžaduje špeciálne poznatky a spôsobilosti, tiež multidisciplinárny prístup – komplexnú diagnostiku. Korekčné programy sa určujú na základe diagnózy individuálne pre každé dieťa s poruchou učenia.“
Dyslexia – porucha čítania – „je porucha pretrvávajúca s neschopnosťou naučiť sa čítať aj napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného vyučovacieho vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť. Je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, pričom tieto poruchy sú často konštitučného pôvodu.“ Svetová neurologická federácia na svojej konferencii expertov v Dallase, roku 1968 definuje túto poruchu nasledovne: „Vývojová dyslexia je špecifický defekt čítania, podmienený nedostatkom niektorých primárnych schopností, ktoré skladajú komplexnú schopnosť pre učenie za danej výukovej metódy. Objevuje sa u žiakov obyčajne od samého počiatku výuky a pôsobí, že úroveň čítania je trvalo v nápadnom rozpore so zistenou úrovňou intelektových schopností dieťaťa.“ M. B. Rawsonová, zakladateľka Ortonovej dyslektickej spoločnosti v USA propaguje mnohostrannú starostlivosť o dyslektikov, definuje túto poruchu nasledovne: „ Dyslektik je dieťa, ktorého výkon v hovorovej reči, čítaní, v pravopise, v písaní a zároveň i v ďalších pridružených jazykových schopnostiach, nech už jednotlivo alebo v rôznych kombináciách, je hlboko pod očakávanou úrovňou vzhľadom k veku, telesnému stavu, rozumovým schopnostiam a bežným príležitostiam ku vzdelávaniu.“ Dyslexiu je teda možné rozpoznať len na pozadí celkovej rozumovej vyspelosti dieťaťa. Věra Pokorná, odborníčka na túto tematiku vo svojej knižnej publikácii tvrdí, že „... schopnosť naučiť sa čítať je nezávislá na inteligencii, pretože čítať sa môžu naučiť i deti s výrazne nižšími mentálnymi schopnosťami. Dôležité je však upozorniť na vplyv prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Teda porovnávanie intelektových a školských výkonov dieťaťa vychádza z predpokladu, že intelekt ako všeobecné nadanie môže byť pokladaný za niečo, čo určuje schopnosť učiť sa a riešiť problémy.“ Zistenie či ide skutočne o dyslexiu, robí odborný pracovník na návrh triedneho učiteľa. Chyby čítania sa prenášajú aj do písania."