1.	Postavení Romů ve společnosti do poloviny 15. století

2.	Změna vztahu společnosti vůči Romům

3.	Podmínky pro Romy v jihozápadní Evropě

4.	Pokus o trvalé usídlení Romů v Uhersku

5.	Romové v období první Československé republiky

"V Uhorsku sa o trvalé usadenie rómskeho obyvateľstva pokúsili osvietenskí panovníci Mária Terézia a Jozef II. Mária Terézia chcela premeniť Rómov na roľníkov, prinútiť ich, aby splynuli s ostatným obyvateľstvom. Aj keď sa mnohé jej predstavy nedali uskutočniť, obsahovali viaceré moderné myšlienky (napr. dôraz na školskú dochádzku, výchovu detí, nemali byť viac nazývaní Cigánmi, ale Novosedliakmi). Zámerne boli rozmiestňovaní tak, aby v každej dedine bola len jedna rómska rodina. Syn Márie Terézie – Jozef II. pokračoval v pôvodných zámeroch svojej matky zriaďovaním cigánskych kolónií. Pokračoval i v pravidelných súpisoch Cigánov a nechával si predkladať hlásenia o skutočnosti tohto zriadenia. Nariadenia oboch panovníkov sa stali vzorom pre riešenie prístupu k rómskemu obyvateľstvu aj v ďalších európskych krajinách. Avšak napriek vynaloženému úsiliu je potrebné uviesť, že tento zámer osvietenským panovníkom nevyšiel, pretože iniciatíva bola vykonávaná násilne, bez rešpektovania prirodzenosti a kultúrneho naturelu Rómov. Rómovia za takýchto okolností nemali záujem a ani potrebu zmeniť svoj život k lepšiemu. Smrťou Jozefa II sa v podstate skončili všetky snahy o reguláciu Rómov. Zo súpisov z II. polovice 18.storočia sa dozvedáme, že Rómovia v tom čase žili na celom území dnešného Slovenska. Prevládal u nich usadlý spôsob života, živili sa najmä kováčstvom, muzikanstvom a príležitostnou poľnohospodárskou prácou. Najlepšie postavenie materiálne i spoločenské mali cigánski kováči, ktorí ako prví s hudobníkmi dostali povolenie usadzovať sa. Nie všetci Cigáni sa po usadení venovali remeslám, pretože boli zvyknutí vypomáhať si v núdzi krádežou, žobraním, obchodovaním s koňmi. Roku 1738 bola skupina Cigánov obvinená pred súdom z razenia falošných mincí. V období prvej Československej republiky vznikali ďalšie cigánske osady a pokračoval kočovný spôsob života. Rómovia sa v tomto období nezaujímali o dianie v krajine, čo vyplývalo z ich spoločenského zaradenia a zo stupňa ich nízkeho vzdelania.
S rozrastajúcou sa hospodárskou krízou vzrastala vrstva najchudobnejších, medzi ktorých patrili aj Rómovia. Stúpala ich populácia, rozrastali sa rómske nehygienické kolónie, rozmáhala sa trestná činnosť. Najviac problémov spôsobovali kočovní a potulujúci sa Rómovia prichádzajúci z Maďarska a Rumunska. Javí sa tu aj snaha o obmedzenie potulného spôsobu života a to zákonom o potulných Cigánoch z roku 1927, ktorý nadväzoval na rakúsko – uhorské právne normy a bol prvým protirómskym zákonom ČSR. Vláda sa sústredila na administratívne opatrenia voči Rómom, čo spôsobilo ešte výraznejšie zníženie kvality ich života."