1.

Úvod

2.	Obsah knihy

2.1	Na cestě k praxeologii jako nové vědní disciplíny

2.2	Vztah filozofie a praxeologie

2.3	Praxeologie a její základní úkoly

3.

Závěr

4.	Seznam použité literatury

"Koncom 19. stor. sa začala v úzkom spojení s rozvojom veľkého priemyslu rozvíjať vedecká organizácia, riadenie a racionalizácia práce. V tejto oblasti sa sformulovali tvrdenia a úvahy, ktoré boli svojím charakterom dostatočne všeobecné a týkali sa účinného konania. F. W. Taylor sformuloval isté všeobecné zásady práce a metód práce. H. Le Chatelier vypracoval zásady organizačného cyklu práce, t. j. zásady, ktoré sa týkali akejkoľvek práce a jej postupného zdokonaľovania. H. Fayol formuloval hodnoty dobrého plánu ako sú jednota, nepretržitosť, pružnosť, presnosť. V rámci teórie organizácie práce sa sformulovali aj ďalšie všeobecné tvrdenia a odporúčania, ktoré svojím charakterom mali praxeologický obsah. V druhé polovici 19. stor. sa relatívne nezávisle od teórie vedeckej organizácie a riadenia práce začali rozvíjať, ak použijeme Kotarbińského termíny ,,počiatočné formy“ praxeológie. Ako prvý použil termín ,,praxeológia“ L. Bourdeau v diele Teória vied. L. Bourdeau delil praxeológiu na analytickú a syntetickú. Praxeológia mala podľa neho skúmať funkcie – činnosti. V rámci syntetickej praxeológie ďalej rozlíšil všeobecnú a porovnávaciu praxeológiu. Praxeologická problematika v chápaní T. Kotarbińskeho je obsiahnutá práve v Bourdeauovom výklade porovnávacej praxeológie. Predchodcom T. Kotarbińskeho sa nepodarilo urobiť spomínaný rozhodujúci krok na ceste k praxeológii a teda vytvoriť ,,základné teórie konania“ a zároveň sa na tieto základy pozrieť ,,z určitého hľadiska – účinnosti“. T. Kotarbińsky považoval A. V. Espinasa za jedného z predchodcov praxeológie. Ale v tom čase na začiatku tohto storočia, kde môžeme nájsť počiatky Kotarbińskeho úsilia o formovanie svojej koncepcie praxeológie, prácu A. V. Espinasa nepoznal. Ako sám spomínal, prišiel k praxeológii inou cestou. ,,Bilo mi do očí, že neustále používame pojmy ako čin, spôsob, metóda, výtvor alebo pojmy ako dôkladne, starostlivo, márnotratne, babrák, zručne a žiadna z vyčlenených vedeckých špecializácií sa týmito pojmami osobitne nezaoberá. Predsa musí vzniknúť nejaká osobitná veda, ktorá by podrobne skúmala podmienku správneho konania v úplnej všeobecnosti, vo vzťahu k všetkým oblastiam ľudskej aktivity“. T. Kotarbińsky sa stal tvorcom takejto disciplíny, ktorá poskytla výklad ľudského konania ,,v úplnej všeobecnosti“ sformulovala zásady správneho konania a systematicky kodifikovala základné úlohy praxeológie. Prvou prácou, ktorú T. Kotarbińsky venoval praxeologickej problematike, boli Szkice praktyczne (1913). Systematický výklad praxeológie T. Kotarbińskeho podal po vyše päťdesiatich rokoch v práci Traktat o dobrej robocie (1955)."