1.	Odchod do Afriky jako dobrovolný lékař

2.

Domorodci

3.	Krádeže zaměstnanců

4.	Práce černochů

5.	Filozofie úcty k životu

"Medzi priateľmi a príbuznými A.Sch. vyvolalo vlnu veľkého prekvapenia, ale aj kritiky, jeho rozhodnutie v roku 1905 v jeho 30 rokoch študovať medicínu. Už v tom období bol doktor filozofie a docent teológie na štrasburskej univerzite.
Na začiatku tohto diela Albert Schweitzer rozoberá dôvody jeho odchodu do rovníkovej Afriky za dobrovoľnou prácou lekára. Pripadalo mu celkom nepochopiteľné, že Európania sa tak málo starajú o humanitárne úlohy, ktoré sú na tomto území nevyhnutné. Situáciu prirovnáva k podobenstvu o boháčovi a chudobnom Lazarovi – my Európania sme tým boháčom, pretože pokrok v lekárstve nám dáva mnoho znalostí a prostriedkov proti chorobám, ale ďaleko v kolóniách žije chudobný Lazar, národ farebných, ktorý trpí chorobami a bolesťami viac ako my a nemá prostriedky, aby im čelil. Tvrdil, že musí prísť doba, ktorá bude pre dobro domorodcov podporovať a do sveta posielať veľký počet dobrovoľných lekárov. Až potom budeme môcť povedať, že sme uznali a splnili zodpovednosť, ktorú máme ako kultúrni ľudia voči farebnému človeku.
Tieto myšlienky ho priviedli k tomu, aby hneď po vyštudovaní medicíny odišiel na jar roku 1913 k rieke Ogooué do Gabonu. Kniha je rozdelená do 2 častí – jeho dvojročného pobytu počas 1. svetovej vojny a druhá časť hovorí o pobyte v rokoch 1924-27. Tieto zápisky načrtávajú Schweitzerovú činnosť liečenia domorodcov, ktorí k nemu prichádzali z miest vzdialených desiatky i stovky kilometrov. Dá sa tu nájsť obdivuhodná obetavosť, trpezlivosť a nekonečná dobrosrdečnosť tohto lekára, pracoval za najťažších podmienok uprostred afrického pralesa, liečil za zúfalého nedostatku liekov a obväzového materiálu, často o hlade a smäde... Prostriedky na prácu si musel zabezpečovať sám svojimi knihami, prednáškami a koncertmi, za ktorými odchádzal do Európy a Ameriky.
Kniha je poprepletaná zaujímavými príhodami s tamojšími domorodcami. Najväčšie problémy, podobne ako kdekoľvek inde na svete, robí alkohol. Oblasť rovníkovej Afriky je odkázaná na obchod a prácu s drevom. Všetci domorodci utrácajú výplatu na kúpu pálenky. Schweitzer sa o tom presviedčal už v začiatkoch svojej činnosti, svojim pomocníkom a ošetrovateľom nesmel dávať peniaze naraz. Často im ich sám odkladal a vyplatil ich manželkám až po určitom čase. Stávalo sa totiž, že domorodci premenili plácu na pálenku a nebolo ich aj 2 týždne.
Všetci zamestnanci, aj tí najlepší, sú tak nespoľahliví že nesmeli byť vystavení najmenšiemu pokušeniu. Totiž nikdy nesmeli zostať sami v dome. Muselo byť zamknuté všetko, čo dráždi ich poctivosť. Čierni sluhovia nepovažovali za urážku, že ich nenechávali samých v miestnosti, že sa všetko pred nimi zamyká a že sa im nezverujú zásoby. Naopak sami chceli, aby zachovávali tieto pravidlá opatrnosti, aby nemohli byť obvinení za prípadnú krádež. Ak nedbal Európan na túto opatrnosť, kradli jeho černosi s dobrým svedomím. Čo nie je zamknuté, je k dispozícií, tvrdí jeden domorodec. Pritom kradne černoch nielen to, čo má pre neho cenu, ale aj to, čo ho práve dráždi. Autor spomenul ako mu boli ukradnuté diela Wagnera a Bacha, kde mal vypracovaný doprovod pre organ. Ten pocit, že človek nikdy nie je chránený pred najhlúpejšími krádežami ho privádzal do zúfalstva."