1.Biografie spisovatelky

2.	Přehled děl

3.	Ozvěny zla

3.1	Zlo a popírání zla

3.2	Příběh Sáry

3.3	Frankenstein a jeho netvor

4.

Závěr

"V úvode autorka uvádza problém ľudskej osamelosti v prípade obsedantnej Alice, ktorá sa vyžívala v poburujúcich a znechutených tvárach ľudí okolo nej, nakoľko naschvál zanedbávala osobnú hygienu. Nielenže nepríjemne páchla, rozprávala neustále o telesných otvoroch, jedle, prijímaní potravy a vylučovaní. Počas sedení mala sama psychoanalytička problém nesústrediť sa na jej pot, ktorý sa vpíjal do poťahu pohovky a pach zostávajúci v miestnosti aj dlho po jej odchode.
Pravidelné sedenia poukázali na to, že Alicino telo predstavuje v podstate zanedbané dieťa, ktorým bola ona sama. Autorke sa postupne odkrývali detaily jej „zanedbanosti a opustenosti“. Alice bola v detstve týraná a zamykaná do tmavej komory, v ktorej jej spoločnosť robili práve jej výkaly, moč a pot. Na jednej strane sa bála samoty, na druhej mala strach, keď jej matka, tyran ju zamykala a odchádzala preč a ona bola opäť sama v tme. Bitia sa totižto obávala menej ako samoty. Jej vlastný pach sa stal určitým znakom života. „..pokiaľ nepáchne, vie s určitosťou, že je mrtvá“ (Grandová, 2006).

Zlo a popieranie zla

Zlo to bolo aj bude. Odpradávna sa zanedbávajú deti, týrajú a znásilňujú ženy a dopúšťajú kruté činy. Ľudia páchajú zlo s vedomým úmyslom, ale aj bez neho. A práve prostredníctvom popierania a zatváranie očí pred deštrukciou nadobúda zlo svoju silu. Týmto spôsobom je zlo ospravedlnené a vyhýba sa zodpovednosti za svoje činy. Autorka považovala za dôležité pomenovať tento proces prepojenia zla s tajomnosťou a nazvala ho disociatívnou nákazou zla.

V kapitole Zlovolnosť a zvierackosť prežitia ma zaujal príbeh Sáry.
Je to príbeh o dvoch mladých ľuďoch, ktorí žili ako siroty v cudzom meste. Napriek tomu, že boli zamilovaní, Sára pochybovala o ich vzťahu a tak raz, keď boli spolu v parku a pili víno mu to povedala. On sa cítil skľúčene a opustene, nakoľko nemal nikoho okrem nej. Práve v tom parku, kde sedeli na lavičke sa pri nich pristavil postarší muž, ktorý im ponúkol spoločnosť u neho doma. Súhlasili. So stúpajúcou hladinou alkoholu v krvi začal ten muž obťažovať Sáru a chcel sňou nafotiť pornografické snímky. Odmietli a chceli odísť, ale muž vytiahol zbraň, ktorá začala mieriť na Sárinho priateľa, ktorý len rezignujúco na ňu hľadel, zaznel výstrel. Hneď za ním nasledovala ďalšia rana, ktorej sa Sára stihla uhnúť. V tejto chvíli si uvedomila krehkosť života, je rozhodnutá spraviť čokoľvek, len aby prežila. Preto navrhuje vrahovi spolupáchateľstvo. Nakoľko ho o tom potrebuje presvedčiť, predstiera, že k svojmu priateľovi vlastne nič necítila a že nemá v úmysle ho udať. Dokazuje to aj tým, že s vrahom priamo na tomto mieste súloží a potom plánuje miesto ukrytia tela. Sára plánuje ich únik a umýva vrahove šaty od krvi."

Seminární práce z Filozofické fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. Práce obsahuje jeden obrázek - titulní stranu knihy. Čistý text je cca 4 strany.