1.

Úvod

2.

Úsměv

3.

Žvatlání

4.

Pláč

5.	Intuitivní rodičovství

6.

Závěr

7.	Použitá literatura

"Už novorodenci sú schopní zachytávať a spracovávať neskutočne veľké množstvo podnetov z vonkajšieho prostredia. Mohli by sme sa nazdávať, že ide o jednosmerný systém regulovania, a to ten, že len matka reaguje na chovanie dieťaťa. Avšak nie je to tak, dieťa si spätne všíma reakcie matky, ktorá má taktiež tendenciu sa chovať určitým spôsobom, Bowbly (2010) uvádza nasledovný príklad: „Keď si matka natočí dieťatko do pozície tvárou k tvári, dáva mu tak príležitosť, aby sa na ňu dívalo. Keď si ho pritisne bruškom k bruchu a pohupuje sním, pravdepodobne u neho vyvolá reflexné reakcie, ktoré nielen dieťa presnejšie zorientuje k nej, ale taktiež mu poskytne príležitosť použiť ústa, ruky a nohy k prichyteniu sa k matke.“ Táto interakcia je prvým krôčikom k budovaniu vzájomného emocionálneho vzťahu medzi matkou a dieťaťom, ktorý dokáže signifikantne ovplyvniť celý priebeh vývoja dieťaťa.
Zámerné chovanie, ktorým sa dieťa snaží priviesť matku k sebe prostredníctvom vyššie uvedených prejavov, ako plač, smiech, gestá atď. nazýva Bowbly (2010) „signalizačným chovaním“. Nakoľko sú vždy situačné okolnosti rozdielne, tak aj signály dieťaťa aj komponenty matkinho chovania sú iné. Dokonca aj jednotlivé prejavy chovania dieťaťa môžu mať rozličnú intenzitu, ale hlavne príčinu vzniku daného signálu. Vhodným príkladom je, myslím, že najrozšírenejšia reakcia, plač dieťaťa, ktorý je spracovaný na strane 7.
Úsmev
Stačí, keď sa usmeje dieťatko, hneď je svet okolo krajší, stým azda nie je možné nesúhlasiť. Prečo sa deti vôbec začnú usmievať?
Bowbly (2010) píše, že „v minulosti si mysleli, že motorický vzorec detského úsmevu je naučený a taktiež, že hlavným dôvodom, prečo sa dieťa na niekoho usmieva, je to, že ho tento človek kŕmi.“ Aktuálne však existuje niekoľko empiricky podložených názorov Bowbly (2010):
1. motorický vzorec úsmevu patrí do kategórie, ktorá sa v tejto knihe označuje za inštinktívna;
2. napriek tomu, že úsmev môže byť vyvolaný celou radou podnetov, organizmus má od samého začiatku tendenciu považovať niektoré podnety za účinnejšie ako iné;
3. v prostredí evolučnej adaptovanosti budú účinné podnety omnoho rýchlejšie prichádzať od materskej postavy a od ďalších ľudí v rodine dieťaťa než z ktoréhokoľvek iného zdroja, živého či neživého;
4. prostredníctvom procesov učenia sa účinné podnety postupne obmedzia na podnety ľudského pôvodu, hlavne na ľudský hlas a tvár;
5. prostredníctvom ďalších procesov učenia sa úsmev začne objavovať pohotovejšie a intenzívnejšie pri známom hlase (asi v štyroch týždňoch) a pri známej tvári (asi v štrnástich týždňoch);
K týmto široko prijímaným názorom ohľadne príčinnosti môžeme doplniť:
6. úsmev dieťaťa pôsobí ako sociálny uvoľňovač, ktorého predvídateľným výsledkom je, že matka dieťaťa (alebo iná postava, ktorá je príjemcom úsmevu) zareaguje milujúcim spôsobom, čím predĺži sociálnu interakciu a zvýši pravdepodobnosť, že aj v budúcnosti bude opäť prejavovať materské chovanie;
7. funkcia detského úsmevu je zvýšiť interakciu medzi matkou a dieťaťom a udržovať oboch vo vzájomnej blízkosti."

Univerzita Palackého v Olomouci, Filozofická fakulta, katedra Psychologie. Práce obsahuje 1 fotografii dítěte, která není započtena do celkového rozsahu.