1.	Sociálna antropológia – definícia

2.	Evolucionistická antropológia

2.1	Edward Burnett Tylor (1832 -1917)

2.2	Lewis H. Morgan (1818-1882)

3.	Difuzionistická antropológia

3.1	Franz Boas (1858-1942)

3.2	Fritz Graebner (1877 – 1934)

3.3	Grafton Elliot Smith (1871-1937)

4.	Funkcionalistická antropológia

4.1	Bronislaw Malinowski (1884 – 1942)

4.2	Alfred Reginald Radcliffe-Brown (1881-1955)

4.3	Edward Evan Evans – Pritchard (1902 – 1973)

5.	Štrukturalistická antropológia

5.1	Claude Lévi-Strauss (1908 - 2009)

"Edward Evan Evans – Pritchard (1902 – 1973)
E. E. Evans – Pritchard bol anglický antropológ, jeden z prvých žiakov B. Malinowského. Evans – Pritchard sa niekoľko rokov venoval intenzívnemu terénnemu výskumu v Sudáne vďaka ktorému nazhromaždil veľké množstvo antropologických dát. Jeho významnými dielami sú: „Čarodejníctvo, veštby a mágia u Azandov“ (1937), „Nuerské náboženstvo“ (1956). Evans – Pritchard zdôrazňuje, že je nevyhnutné pochopiť vnútornú logiku a zmysel danej kultúry a tvrdí, že „inštitúcie vyjadrujú hodnoty a idey a sú zrozumiteľné vtedy, keď pochopíme ich obsah a zmysel, nie iba funkcie, ktoré plnia“ (Soukup, 2000, str. 114).
Evans – Pritchard určil 3 etapy antropologického výskumu, kterými sú:
1. zber, klasifikácia a popis antropologických dát
2. štrukturálna analýza
3. porovnávacia analýza

Štrukturalistická antropológia
Štrukturalistická antropológia je smer, ktorý sa začal rozvíjať v 60. rokoch 20. storočia vo Francúzsku. Jej zakladateľom je Claude Lévi-Strauss. Cieľom štrukturalistickej antropológie je objavovať za empirickými pozorovaniami trvalé regulujúce prvky (štruktúry). Hlavnou myšlienkou štrukturalizmu je predstava, že ľudská myseľ svojim organizačným spracovaním nevedome vytvára štruktúry (alebo modely) z pôvodne neorganizovaného prírodného a sociálneho prostredia, reagujúc na praktické či intelektuálne problémy, ktorým sú ľudia vystavení.

Claude Lévi-Strauss (1908 - 2009)
Claude Lévi-Strauss bol francúzsky antropológ známy pre jeho vývoj štrukturálnej antropológie. Existuje veľa dôvodov jeho popularity. Patria medzi ne napr. jeho odmietnutie histórie a humanizmu, odmietnutie vidieť západnú civilizáciu ako privilegovanú a unikátnu, ale taktiež tvrdenie, že štruktúra je dôležitejšia než obsah a trvanie na tom, že divošská myseľ je rovná civilizovanej mysle. Lévi-Strauss skúmal v porovnávacej perspektíve rozličné kultúrne javy a formy (príbuzenstvo, mýty, umenie, klasifikáciu), hľadajúc medzi nimi univerzálne princípy fungovania ľudskej mysle a ľudského konania. Taktiež sa venoval rozpracovaniu metodológie a teórie antropologického výskumu človeka a kultúry (Malina a kol., 2009). Jeho najdôležitejším princípom je „princíp binárnej opozície“, čiže názor, že myseľ usporadúva svet do protikladných dvojíc a na základe tohto východiskového bodu vytvára súdržné systémy vzťahov (Eriksen, 2008).
Štrukturálnu antropológiu Lévi – Straussa možno charakterizovať v nasledujúcich bodoch:
1. Predmetom analýzy nie sú izolované kultúrne prvky, ale vzťahy, ktoré ich spojujú.
2. Cieľom výskumu nie je objasnenie rozmanitosti kultúrnych javov, ale nájdenie nevedomých univerzálnych štruktúr existujúcich vo všetkých kultúrach.
3. Kľúčom k pochopeniu kultúrnej variability je logika binárnych kontrastov, prostredníctvom ktorého ľudia modelujú prírodnú a sociokultúrnu realitu..."

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov.