ÚVOD

1.	Regionálna politika a regionálny rozvoj na Slovensku

1.1.	Súčasný stav regionálnej politiky na Slovensku a jej inštitucionálne zabezpečenie

2.	Trenčiansky samosprávny kraj a jeho regionálny rozvoj

2.1.	Stručná charakteristika regiónu

2.2.	Stratégia regionálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja

ZÁVER

"2. Trenčiansky samosprávny kraj a jeho regionálny rozvoj

2.1. Stručná charakteristika regiónu
Trenčiansky samosprávny kraj sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenska a má rozlohu 4 501 km2. V západnej časti hraničí s Českou republikou, z čoho vyplýva množstvo príležitostí na rozvoj cezhraničnej spolupráce v mnohých oblastiach, ako napríklad oblasti hospodárskeho, kultúrneho, ale i spoločenského života. Trenčiansky samosprávny kraj je tvorený deviatimi okresmi, ktorými sú: Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza a Púchov. K dňu 31.12.2009 mal Trenčiansky samosprávny kraj 599 214 obyvateľov, čo je mierny pokles od predošlých rokov. Demografický vývoj je ovplyvňovaný zmenami ekonomických a sociálnych podmienok v spoločnosti a je charakterizovaný spomaľovaním procesu reprodukcie obyvateľstva.
Z hľadiska dopravy má Trenčiansky samosprávny kraj vcelku dobrú infraštruktúru, jeho územím prechádzajú medzinárodné koridory cestnej a železničnej dopravy a to tvorí optimálnu dopravnú dostupnosť tohto regiónu.
Z hospodárskeho hľadiska sa tento región vyznačuje mnohými odvetviami priemyselnej základne. Priemyselná výroba je zastúpená v týchto odvetviach: banský priemysel, strojárstvo, gumárensky priemysel, elektrotechnika, textilný a odevný priemysel, sklársky priemysel, drevospracujúci priemysel, chemický priemysel, kožiarsky priemysel, potravinársky priemysel, výroba stavebných hmôt a stavebných prvkov. Veľký potenciál má tento región i z hľadiska poľnohospodárstva ako i z hľadiska cestovného ruchu. Práve jeho optimálne geografické umiestnenie v rámci Slovenska, ako aj strategická poloha v dopravnom prepojení východ – západ a sever – juh sú významnými faktormi vplývajúcimi na rozvoj cestovného ruchu. Taktiež veľký význam je i potenciál pre rozvoj kúpeľníctva, ako i veľmi dobré prírodné podmienky a množstvo kultúrnych pamiatok.
Na základe SWOT analýzy možno spomedzi mnohých spomenúť tieto silné stránky regiónu: výborná geografická poloha s dobrou dopravnou infraštruktúrou, ktorá tvorí hlavné dopravné koridory Slovenskej republiky, veľký potenciál pre rozvoj cestovného ruchu a kúpeľníctva, dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale i dobré pokrytie územia lokálnou občianskou infraštruktúrou v školstve, zdravotníctve, sociálnych službách a kultúre. Spomedzi slabých stránok regiónu možno spomenúť nedostatočné využitie výrobných kapacít, zahrňujúc výskum a vývoj, nepriaznivý populačný vývoj, ale i nedostatočné zdroje na rozvoj lokálnej infraštruktúry v mnohých oblastiach, ako napríklad v školstve, zdravotníctve, sociálnych službách a kultúre..."

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov.