1.	Sociální práce

1.1.	Základní pojmy

1.2.	Vznik a vývoj sociální práce na Slovensku

1.3.	Východiska sociální práce

1.4.	Předmět, obsah a úkoly sociální práce

1.5.	Sociální práce v praxi

1.6.	Solidarita a subsidiarita

2.	Veřejná správa

2.1.	Organizace veřejné správy

2.1.1.

Státní správa

2.1.2.

Samospráva

2.1.3.

Zájmová samospráva

3.	Sociální práce ve veřejné správě

3.1.	Státní správa

3.1.1.

Ministerstvo práce, sociálních věcí a rodiny

3.1.2.

Ústředí práce, sociálních věcí a rodiny

3.1.3.

Úřady práce, sociálních věcí a rodiny

4.	Projekt výzkumu

4.1.	Předmět výzkumu

4.2.	Cíl výzkumu

4.3.	Úlohy výzkumu

4.4.	Výzkumné hypotézy

4.5.	Metodika výzkumu

4.6.	Charakteristika výzkumného vzorku

4.7.	Případová studie

5.	Vyhodnocení a doporučení pro praxi

5.1.	Interpretace výsledků

5.2.	Další doporučení pro praxi

6.

Závěr

"1 SOCIÁLNA PRÁCA

Podstatu sociálnej práce svojim obsahom najviac približuje definícia na ktorej sa zhodli vzdelávatelia v sociálnej práci zo Slovenska na medzinárodnom pracovnom seminári v rámci projektu Phare č. 9518.03. Podľa nich: „Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty, a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov schopností osôb, medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klienta (jednotlivca, rodiny, skupiny, komunity), ktorú je možné charakterizovať pojmami pomoc, podpora, sprevádzanie“. (Janoušková, 2007, str. 11 – 15)
Sociálna práca je odborná disciplína, ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. Vychádza zo systému poznatkov viacerých spoločenských vied (psychológie, sociológie, pedagogiky, lekárskych, právnických a ekonomických vied) a aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť, zabezpečenie a pomoc jednotlivcom, skupinám alebo komunitám. Termín sociálna práca sa používa na označenie metód preventívnej, korektívnej, kuratívnej pomoci ľuďom, ktorí svoje potreby nemôžu saturovať. Od prvotnej ekonomickej pomoci, realizovanej ešte v 19. storočí, sa sociálna práca rozvíja a rozširuje najmä na sociálnu zložku v jej komplexnosti. Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov definovala v roku 1988 sociálnu prácu ako činnosť, ktorá predchádza alebo upravuje problémy jednotlivcov, skupín, komunít, vznikajúcich z konfliktov potrieb jednotlivcov a spoločenských inštitúcii. Sociálna práca by mala ovplyvňovať uskutočňovanie vhodných sociálnych zmien v prospech kvality života všetkých ľudí. Sociálna práca je nástrojom sociálnej starostlivosti o človeka.
Sociálna práca je v užšom ponímaní charakterizovaná ako priamy, zámerný a pripravený kontakt sociálneho pracovníka s klientom, skupinou, komunitou za účelom stanovenia sociálnej diagnózy a uskutočňovania sociálnej terapie. (www.socionet.sk)

1.1 Základné pojmy
„Sociálna práca je odborná disciplína, ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. Vychádza zo systému poznatkov mnohých spoločenských vied a aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť, zabezpečenie a pomoc jednotlivcom, skupinám alebo komunitám.“ (Strieženec, 1996, str. 202)
Prostredie v sociálnej teórii a politike znamená súhrn bytostí, podmienok a javov, medzi ktorými jedinec žije. Predstavuje celok predmetov, javov, systémov, s ktorými objekt, systém, jednotlivec vstupuje do vzájomného pôsobenia. (Strieženec, 1996, str. 176 - 177)
Znevýhodnené prostredie je prostredie, ktoré nevytvára dieťaťu rovnaké podmienky vývinu ako väčšina funkčných rodín. Deti zo znevýhodneného prostredia sú, môžeme povedať hendikepované, nakoľko im v rodine niečo chýbalo, nemajú rozvinuté niektoré stránky osobnosti. Rodina je najdôležitejšia sociálna skupina, ktorá je ekonomickou, sociálnou bunkou spoločnosti s viacerými úlohami. (Strieženec, 1996, str. 176 - 177)
Sociálny pracovník je profesionál, ktorý sa zaoberá sociálnou pomocou jednotlivcovi, skupine a komunite, keď sa dočasne nachádzajú v sociálne problémovej situácii, kde sa vyžaduje zásah alebo intervencia. Pracovníkmi sociálnej sféry sú sociálni pracovníci, príbuzní pracovníci v sociálnej sfére a iní experti v oblasti starostlivosti o človeka (psychiatri, policajti, lekári, psychológovia). (Strieženec, 1996, str. 165 - 166)
Sociálna situácia je životná situácia významná pre jednotlivca alebo pre iných členov sociálneho prostredia (vtedy je to spoločensky významná sociálna situácia), ktorá má kladný, alebo záporný náboj. Ak je negatívna sociálna situácia a nezmení sa, vzniká sociálny prípad. Stáva sa ním človek, ktorý za normálnych okolností je schopný žiť bezproblémovo, ale život ho zahrnul takými situáciami, ktoré nezvládne sám. (Strieženec, 1996, str. 196)
Sociálne prípady vznikajú na základe vlastného rozhodnutia jednotlivca (deviantné správanie), alebo na základe objektívne spôsobenej neschopnosti jednotlivca zvládnuť problém (ťažká choroba, úraz), alebo zlyhaním spoločnosti, alebo vyššou mocou. (Strieženec, 1996, str. 171 - 172)
Sociálny problém sú také vývojové tendencie a situácie v ľudských vzťahoch a spoločnosti, ktoré sú považované za ťažké a treba im venovať pozornosť formou korekčných a vyrovnávacích opatrení. Sociálny problém vytvára väčší počet prípadov. (Strieženec, 1996, str. 173)
Sociálny klient je človek, ktorý je, alebo prichádza do starostlivosti sociálneho pracovníka. Je to osoba, ktorá má sociálny problém a požiadala o pomoc (až vtedy sa stáva klientom). (Strieženec, 1996, str. 92)
Sociálna pomoc je sociálna prevencia a riešenie hmotnej núdze, alebo sociálnej núdze, v ktorých dôsledku si občan nemôže sám, ani s pomocou rodiny zabezpečiť základné životné podmienky. Sociálna pomoc zahŕňa i riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov jeho postihnutia. (Strieženec, 1996, str. 155)"

Teoretická část práce je kompilačního charakteru, některé její pasáže jsou volně dostupné na internetu.