1.

Úvod

2.	Jednotný evropský trh

3.	Volný pohyb služeb v úpravě Smlouvy o založení Evropského společenství

4.	Svoboda podnikání a svoboda poskytovat služby

5.	Volný pohyb osob ve formě vyslaných zaměstnanců

6.	Směrnice 2006/123/ES

7.	Činnost organizace Solvit

8.	Španělské a portugalské předpisy v rozporu s volným pohybem služeb

"Myšlienka na zavedenie jednotného spoločného trhu sa zrodila už v 50 rokoch minulého storočia. Do praxe sa dostala až v roku 1972. Od vtedy sa neustále spoločný trh vyvíja a je to veľmi úspešný projekt, ktorý má zaručiť európskym zemiam konkurenciu schopnosť a hospodársky rast.
Voľný pohyb služieb je jedným zo 4 základných slobôd podnikania v rámci Európskej únie. Tieto slobody sú voľný pohyb tovarov, voľný pohyb kapitálu, voľný pohyb služieb a sloboda usadenia (právo občana podnikať a žiť v inej zemi) a na koniec voľný pohyb .
O úspechu spoločného trhu svedčí aj to, že výhody zmienených základných zložiek spoločného resp. jednotného trhu chcú využívať tiež štáty, ktoré do Európskej únie nevstúpili. Jedná sa konkrétne o Nórsko, Lichtenštajnsko, Island a Švajčiarsko. Prvé tri zmienené štáty podpísali s Európskou úniou dohody, ktoré rozširujú hospodársky priestor Európskej únie i na tieto štáty. Pre tieto štáty ale platia určité výnimky, pretože dohoda s Európskou úniou sa týka len niektorých typov služieb. Švajčiari, hrdí na svoju samostatnosť a nezávislosť odmietli v referendu ako vstup do Európskej únie tak aj vstup do európskeho hospodárskeho priestoru. Ale švajčiarska vláda podpísala s Európskou úniou niekoľko bilaterálnych zmlúv, ktoré rozširujú platnosť niektorých ustanovení i na územie Švajčiarska. Pretože nie sú tieto 4 štáty členmi EU a vzťahujú sa na nich len niektoré výhody jednotného trhu nebudeme sa nimi v tomto texte zaoberať.
Ako sme už podotýkali voľný pohyb služieb je jednou zo základných podnikateľských slobôd. Poskytovanie služieb je v EU veľmi významnou súčasťou ekonomiky. Služby v EU prinášajú v ekonomike 60 – 70 % hrubej pridanej hodnoty a zamestnávajú 50 – 80 % obyvateľstva. V oblasti služieb pracuje napríklad 56 % Slovákov, 58 % Čechov, 76 % Dánov a dokonca až 86 % Luxemburčanov.
Aby jednotný trh spĺňal svoju podstatu je veľmi dôležité, aby všetky 4 slobody vrátanie voľného pohybu služieb správne fungovali a neexistovala žiadna prekážka. Najprv si vymedzíme aké články ZES voľný pohyb služieb upravujú, aby sme pochopili, čo pojem voľný pohyb služieb všetko obsahuje.
Voľný pohyb služieb ustanovujú hlavne články 56 (bývalý článok 49) až 62 (býv. čl. 55) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ZES). Článok 56 ZES hovorí:„je zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Únii vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom členskom štáte ako príjemca služieb. Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom rozšíriť platnosť týchto ustanovení aj pre štátnych príslušníkov tretích štátov, ktorí poskytujú služby a sú usadení v rámci Únie“(úradný vestník, 2008).
Článok 57 ZES hovorí: „V zmysle zmlúv sa za služby považujú plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pokiaľ ich neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb. Služby zahŕňajú najmä činnosti priemyselnej, obchodnej, remeselnej povahy a činnosti v oblasti slobodného povolania. Bez toho aby sa nejednalo o práve usadiť sa, poskytovateľ služby môže dočasne vykonávať svoju činnosť v členskom štáte, v ktorom sa služba poskytuje za rovnakých podmienok, aké vyžaduje štát od vlastných štátnych príslušníkov“ (úradný vestník, 2008).
Článok 58 ZES sa venuje poskytovaniu služieb v oblasti dopravy. Ďalej potom bankovými a poisťovacími a službami súvisiacimi s pohybom kapitálu.
Článok 59 ZES stanovuje, že o vybraných službách rozhoduje v rade EU kvalifikovaná väčšina. Tieto vybrané služby sa týkajú hlavne výrobných nákladov, alebo obchodu s tovarom."