1.

Úvod

2.	Poloha a vyhraničení území

3.	Podrobný komplexní fyzickogeografický výzkum a mapování sesuvného území Oščadnice

3.1.	Přehled existující literatury

3.2.	Metodický postup geoekologického výzkumu a mapování

3.2.1.

Přípravná fáze geoekologického výzkumu

3.2.2.

Terénní výzkum

3.3.	Geoekologický informační systém

3.4.	Interpretace vzájemných interakcí vybraných složek přírodních geosystémů

3.5.	Interpretace změn krajinného systému vlivem antropogenních zásahů

4.	Paleogeomorfologický a paleogeoekologický výzkum sesuvného území Oščadnice

4.1.	Paleogeografický a geomorfologický výzkum sesuvného území Oščadnice

4.2.	Hypotéza chronologie sesuvných procesů

4.3.	Využití geoekologických poznatků při verifikaci anebo falzifikaci hypotézy

5.

Závěr

"1.2.2 TERÉNNY VÝSKUM

Terénny výskum v zvolenom zosuvnom území prebiehal s povolením Krajského úradu životného prostredia a Štátnej ochrany prírody. Podstatná časť terénnych prác bola realizovaná našim výskumným tímom v letných a jesenných mesiacoch 2009, a to podľa metodického postupu MINÁR et al. (2001).

Po vyhraničení predbežných geoekologických jednotiek sme pristúpili k overeniu a spresneniu ich hraníc priamo v teréne. Môžeme konštatovať, že vďaka vysokej kvalite geomorfologickej mapy BALCARA (2008, b) nebolo potrebné priebeh ich hraníc príliš korigovať.

Primárne informácie o jednotlivých zložkách prírodnej krajiny boli získavané komplexnou analýzou ich vlastností na výskumných bodoch (resp. plochách pri opise vegetačného krytu). Poloha základných výskumných bodov bola stanovená tak, aby sa v každej vyčlenenej jednotke nachádzal minimálne jeden dostatočne reprezentatívny, ale zároveň aj dostupný výskumný bod (pozn. dodržať reprezentatívnosť výskumných bodov v zamokrených mapovaných jednotkách bolo značne problematické). Každý výskumný bod bol polohovo lokalizovaný pomocou výškomera, kompasu a leteckej snímky a zakreslený do pracovnej topografickej mapy.

Pri komplexnej analýze na základnom výskumnom bode boli použité jednotné formuláre inventarizačných listov, aby sa zaistila úplnosť a štandardizácia zbieraných informácii. Výber inventarizačných listov bol podriadený obsahovému napĺňaniu geoekologickej databázy a požiadavkám na dostatočnú kvalitu získavaných informácií. Inventarizačný list hlavného výskumného bodu terénneho geoekologického výskumu podľa MINÁR et al. (2001) bol kvôli časovému a finančnému hľadisku značne redukovaný.

Komplexnou analýzou na výskumnom bode boli zisťované a v inventarizačných listoch zaznamenávané iba tieto vybrané charakteristiky prírodnej krajiny:



CHARAKTERISTIKY RELIÉFU
Nadmorská výška výskumného bodu bola určená na základe údaju z kalibrovaného výškomera a pomocou výškopisu topografickej mapy
Sklon (lokálny sklon reliéfu v bezprostrednom okolí výskumného bodu) bol meraný v grádoch pomocou sklonomeru na geologickom kompase
Orientácia reliéfu v okolí výskumného bodu bola určená pomocou geologického kompasu, určovaných bolo 16 smerov svetových strán
Mikroforma – typ bodu bola stanovená podľa charakteru reliéfu v bezprostrednom okolí výskumného bodu (plošina, vrchol, chrbát, depresia, svah, dno doliny, úpätie)
Krivosti v smere spádnic a vrstevníc určované na základe zmeny sklonu v smere spádnice a zmeny orientácie georeliéfu
Genéza mikroformy určená pomocou geomorfologického procesu, ktorým bola vytvorená a podľa tvaru mikroformy
Rozmery mikroformy boli odhadnuté priamo v teréne alebo určené z topografickej mapy
Prejavy (súčasných) geomorfologických procesov boli zaznamenané, ak bol evidentný ich vplyv na povrchové tvary georeliéfu

CHARAKTERISTIKY PEDOSFÉRY A LITOSFÉRY
Horizonty označenie horizontov pomocou pedologickej signatúry podľa Morfogenetického klasifikačného systému pôd Slovenska (VÚPOP, 2000)
Hrúbka horizontov vyjadrená intervalovým rozpätím nástupu a ukončenia horizontu
v pôdnom profile v cm
Zrnitosť jemnozeme bola určovaná podľa Novákovej klasifikácie (piesočnatá, hlinito-piesočnatá, piesočnato-hlinitá, hlinitá, ílovito-hlinitá, ílovitá, íl) hmatovou prstovou skúškou
Skelet: obsah skeletu sme hodnotili ako objemové množstvo prostredníctvom percentuálneho podielu plochy povrchu terénu pokrytej skeletom (úlomky väčšie ako 2 mm). Obsah skeletu určovaný v nižších pôdnych horizontoch bol odhadnutý z výlomov vrtov
zloženie skeletu bolo hodnotené jeho petrologické zloženie (pieskovec, ílovec, ílovitá bridlica)
veľkosť skeletu sme určovali prevažne z veľkosti úlomkov na povrchu, v menšej miere z výlomov vrtov, zaznamenával sa aj rozptyl prevládajúceho skeletu a maximálny rozmer úlomkov
opracovanie skeletu bolo hodnotené na základe odhadu opracovanosti povrchu skeletu podľa zaužívanej stupnice (angulárne, subangulárne, poloopracovné, opracované, výrazne opracované)
navetranie bolo stanovené podľa viditeľnej zmeny farby a pevnosti úlomkov pomocou stupnice (nezvetraná, navetraná, mierne zvetraná, výrazne zvetraná, celkom zvetraná)
Farba horizontu sa zvyčajne určuje pomocou Mϋnsellových tabuliek, keďže sme ich nemali k dispozícii bola približná farba určená vizuálnym odhadom jej odtieňa
Transformačný proces bol stanovený podľa charakteristických prejavov pedogenetických procesov v jednotlivých pôdnych horizontoch"

Práce obsahuje tabulky, fotografie, mapy či tabulky. Čistý text je v rozsahu cca 20 stran.