1.

Úvod

2.	Historický vývoj drog

3.	Situace ve světě a na Slovensku

3.1.	Situace ve světě

3.2.	Situace na Slovensku

4.	Typy drogových závislostí a druhy drog

4.1.	Typy drogových závislostí

4.2.	Druhy drog

4.2.1.

Morfinový typ

4.2.2.

Barbituráto-alkoholový typ

4.2.3.

Kokainový typ

4.2.4.

Kanabisový typ

4.2.5.

Amfetaminový typ

4.2.6.

Katový typ

4.2.7.

Halucinogenní typ

4.2.8.

Tabakismus

4.2.9.

Kofeinismus

4.2.10.

Antipyreticko-analgetický typ

5.	Příčiny vzniku drogových závislostí

6.	Novodobé závislosti

6.1.	Hazardní hry

6.2.	Varovné znaky a rizika hazardních her

7.	Drogy a trestné činy

7.1.	Trestný čin

7.2.

Přestupek

7.3.	Pachatel trestného činu

7.4.	Delikvence a kriminalita

7.5.	Současná právní kvalifikace drogových deliktů

8.	Projekt výzkumu

8.1.	Cíle a úlohy výzkumu

8.2.	Pracovní hypotézy

8.3.	Výzkumné metody

8.4.	Předmět výzkumu

9.	Interpretace výsledků výzkumu

9.1.	Přehled o stavu a vývoji toxikománie

9.2.	Trestná činnost a toxikománie

9.2.1.

Stav trestné činnosti na Slovensku a podíl toxikománie na trestné činnosti

9.2.2.

Vliv toxikománie na trestnou činnost dětí a mládeže na Slovensku

9.3.	Alkohol a trestná činnost

9.3.1.

Podíl alkoholu na trestné činnosti dětí a mládeže

9.4.	Trestná činnost podle § 188 TZ

9.5.	Úmrtí související s nealkoholovou toxikománií

10.	Zobecnění výsledků výzkumu a závěry pro praxi

"1 HISTORICKÝ VÝVOJ DROG
V tejto kapitole by sme chceli stručne priblížiť historický vývoj niektorých najnebez-pečnejších a najpožívanejších drog v súčasnosti, ako sú napr. ópium, kokaín, hašiš a iné:
Problém s drogami je tak starý ako ľudstvo samo. Historici majú doklady o tom, že už tisícročia sa pestujú a používajú drogy, rovnako ako dnes. Drogy vstupovali do ľud-ského života v bohatej palete foriem a najrozmanitejšími cestami. Prospievali ako liek, ale tiež spôsobovali nedozierne škody. Kto s nimi nezachádzal s prísnym dodržiava-ním pravidiel, aby bol ich pánom, stal sa ich otrokom.
Odpradávna boli s nimi v styku indiánski medicinmani, rôzni starovekí a stredovekí kúzelníci. Rozvoj farmácie prispel k tomu, že na svete sú desiatky miliónov ľudí závis-lých na drogách, tisíce ich na následky závislosti umierajú. Napr. siaty mak je prastará kultúrna rastlina. V Európe bol pestovaný pred viac ako 4 000 rokmi. Nikto však nevie, kto prvý ochutnal šťavu z nedozretých makovíc a zaznamenal, že svet môže vidieť aj v iných podobách a farbách, než dovtedy poznal. Možno ani nevedel, že bol prvý kto ochutnal drogu, ktorú neskôr nazvali Ópium. Je známe, že aj prví zakladatelia medicíny Galenos a Hypokrates už používali ópium ako prostriedok na utíšenie bolesti. Postupne, ako sa roz-víjala farmácia, vznikali aj nové deriváty drog vyrábané z ópia.
Prvé správy o predchodcovi kokaínu historici zaznamenali v 16. storočí v Strednej Amerike, keď pôvodní obyvatelia prežúvali listy vtedy ešte neznámej rastliny / neskôr ju po-menovali koka / a následkom toho upadali do stavu zvláštneho opojenia a bez prísunu potravy a tekutín dokázali krátku dobu podávať veľké fyzické výkony. Do Európy sa táto rastlina dostala v r. 1750 a v roku 1857 v tejto rastline objavili látku / alkaoid /, ktorú nazvali kokaín a v medicíne ju začali používať ako lokálne anestetikum. Postupom času uvedenú látku niektorí ľudia začali zneužívať ako drogu.
Ďalšou historicky známou drogou vyrobenou na prírodnej báze je hašiš. Rastlina /konope/, z ktorej sa hašiš neskôr vyrábal je známa už vyše 5 000 rokov. V indických brah-márskych textoch sa výťažky z konope spomínajú ako nápoje večného života, schopné po-tešiť každého smutného človeka na zemi. Usušené listy tejto rastliny sa nazývajú marihuana, ktoré sa používajú ako tabak do cigariet a čistá živica z kvetov tejto rastliny sa nazýva hašiš. Tento názov dostal pravdepodobne už v 11. storočí podľa mena jedného arabského bojovníka. Marihuana sa zaraďuje do kategórie tzv. mäkkých drog a o jej legalizácii sa dis-kutuje na celom svete.
Postupne ako sa bude vyvíjať farmácia, bude sa vyvíjať aj toxikománia, preto mu-síme proti toxikománii viesť tvrdý a neľútostný boj a preventívne pôsobiť na deti a mlá-dež, aby sme aspoň spomalili vývoj toxikománie, keď sa nám ho nedarí zastaviť.

2 SITUÁCIA VO SVETE A NA SLOVENSKU
2.1 SITUÁCIA VO SVETE
Presný počet ľudí, závislých od psychoaktívnych látok nie je známy. Ich celosvetový počet sa odhaduje na viac ako 50 miliónov. Počet evidovaných a diagnostikovaných závislých je niekoľkonásobne nižší.
V priebehu 19. storočia sa mimoriadne rozšírila výroba a predaj tzv. patentovaných me-dicín. Boli predávané voľne v lekárňach a drogériách. Analýzy ukázali, že obsahovali často toxické a návykové látky. Obsahovali napríklad alkohol vo vysokej koncentrácii, opioidy, kanabinoidy, kokaín. Priemyselná masová výroba lacných alkoholových nápojov na prelome 19. a 20. storočia prispela k masovému rozvoju konzumu alkoholu.
Hnutie hippies v 60. rokoch uviedlo do obehu psychostimulaciá a halucinogény. K epidemickému rozšíreniu heroínu prispela politická situácia v 70. a 80. rokoch s existenciou ultraľavicových a ultrapravicových strán a vystupňovaným politickým bojom.
V 50. rokoch 20. storočia v Európe a Amerike začal epidemický vzostup počtu závis-lých od heroínu. Koncom 50. rokov sa odhadovalo, že v USA je 60 -180 000 závislých od opioidov. Jednoznačne dominovala závislosť od heroinu. Iné typy opioidov ( metadon, kode-in, morfín ) boli zriedkavé. V Európe v tom čase závislosť od opioidov nepredstavovala váž-nejší problém. V Anglicku bolo len 400 závislých. Koncom 70. rokov však len v New Yorku bolo asi 50 000 závislých od heroínu, aktuálne je v USA 600 000 závislých od heroínu. /
V USA a v niektorých štátoch Európy ( napr. Holansku ) sa drogová scéna už stabilizuje a nedochádza k nárastu počtu závislých. V USA klesli aj počty ľudí, ktorí užívali kokain.
Pritom pokračuje celosvetový vzostup užívania marihuany, najmä v mladších vekových skupinách."

Součástí práce jsou tabulky, grafy a schémata, rozsah čistého textu činí cca 30 stran.
Citace jsou v textu značeny kurzívou.